Sharzall: Goth metalová úderná jednotka

Goth metalový žáner je u nás zastúpený pomerne minoritne. Preto sme sa rozhodli porozprávať s jednou z mála skupín, ktoré tento žáner u nás hrajú. Táto skupina sa volá Sharzall a na odpovede nám odpovedal Rony Ragenheim, spevák tohto zoskupenia.

Zdravíme kapelu Sharzall. Zastupujete u nás goth metalový žáner, čo keby ste nám na začiatok povedali niečo o sebe a o štýle, ktorý hráte?

Ďakujem, pozdravujeme čitateľov – kreatívcov.

Štýl, ktorý hráme sa aj u nás vyvíja. Začali sme death rockom, ale tento štýl neuspokojil naše hudobné potreby. Rozhodli sme sa pritvrdiť a vzhľadom k tomu sme prispôsobili aj koncepciu nasledujúcich skladieb, ktoré nájdete na albume Black Sun. Aktuálne môžeme povedať, že náš hlavný prúd je goth metal, avšak s fúziou dark death a aj rockových prvkov.

O nás v prvej otázke určite nič neprezradíme :D.

Priblíž nám situáciu, v ktorej sa nachádza goth metalová subkultúra na Slovensku.

Zdržím sa adjektív a vulgarizmov a budem veľmi konkrétny. Predmetná subkultúra sa buď nachádza v plienkach alebo dáky ten rok po pohrebe. Na Slovensku má náš žáner veľmi malé zastúpenie, nakoľko si to nik netrúfa zobrať na plecia v takom rozsahu, aký predkladáme my. Na druhej strane, naše pôsobenie jasne nastavuje určitý kvalitatívny štandard pre ďalších nasledovníkov.

Vnímame snaženia tzv. horor punkových kapiel, avšak čo sa týka nášho spádu nemáme v SR ani konkurenta, ale ani spoločníka. Preto sa sústredíme výhradne na zahraničnú scénu, ale o tom neskôr.

Je fakt, a poviem to otvorene, metalová scéna je veľmi malá a k tomu rozhádzaná, čo je určite mínusom pre každého fanúšika z hľadiska komunity a pre kapely z hľadiska počúvanosti. Osobne si myslím, že by metalovej scéne pomohla lepšia a hlavne užšia spolupráca medzi kapelami a promotérmi, klubmi atď. Slovenské rockové „rádiá“, ktoré nebudem menovať, z môjho pohľadu ignorujú fakt, že v SR je viac ako 15 % kapiel v „undergrounde“ (ak sa to dá tak povedať) na perfektnej hráčskej úrovni, ktorá si zaslúži podporu. Tento fakt je tu ignorovaný a to aj napriek zákonne uloženej percentualite hranosti. Veci, ako sú predajnosť kapiel v SR z tohoto segmentu a kúpyschopnosť veľmi úzkej cieľovky nebudem rozoberať, nakoľko by som plytval pozornosťou čitateľa a všetci by sme chvíľu zle spávali.

Rado Hrčka – Hudba aj socha u mňa vychádza z improvizácie, intuície a spontánnosti

Rado Hrčka je človek, ktorý žije umením a aj napriek tomu, že má vyštudované výtvarné umenie, netvorí podľa predpísaných pravidiel. Necháva sa unášať aktuálnym momentom a pri tvorbe najradšej improvizuje. Venuje sa sochárskej tvorbe a hudbe, ktorá vyústila do založenia Manoptic studia. Z čoho pri tvorbe vychádza a čo ho najviac baví, to sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Zdravím Rado, tvoja tvorba má dve línie, hudbu a sochu. Čím si sa začínal vyjadrovať skôr?

Ahoj. Áno, to je pravda. Čo bolo skôr už ani neviem, myslím, že to bolo súbežné. Vždy som riešil viacero vecí naraz. Hlavne na vysokej som mal dilemu, čomu sa poriadne venovať. Nakoniec som veľa energie a času vyplytval práve na riešenie tej dilemy. Potom som sa na to vybodol a bavím sa obomi. Teraz hudbou profesionálne, sochou ako doplnok.

Ako si sa dostal k umeniu a čo si urobil preto, aby si sa zdokonalil? V hudbe aj soche.

K umeniu, asi ako väčšina ľudí, proste v nejakom veku začneš mať neodolateľné chute niečo tvoriť a ak to prerastie, už sa toho nezbavíš. Ako decko som skladal modely, no neskôr sa mi to zdalo málo kreatívne. Keď som sa potom rozhodoval kam na školu, tak sa to okolo mňa nejako otrelo. Sranda je, že som nikdy nechodil do ZUŠiek, ani na výtvarky. Proste sa to nejako zomlelo.

Daniel Point – bodkoval som už aj 24 hodín

Daniel je slovenský tvorca, ktorý žije v bodkovanom svete. Jeho obrazy si vyžadujú dlhé hodiny sústredenia, pretože sú vytvorené z drobných bodov. Čoskoro si ich budete môcť odniesť, okrem papiera, aj na vlastnej koži v podobe tetovania. V rozhovore vám prezradí aj to, prečo tvorí práve touto technikou a ako sa k nej dostal.

Zdravím Daniel. Kedy si sa prvýkrát stretol s technikou pointilizmu a aké dojmy v tebe zanechala?

Ahoj, prvýkrát to bolo niekedy v priebehu vysokej školy. Myslím, že už sedem rokov dozadu. Potom som videl video Hero, a dojmy to vo mne zanechalo obrovské. Vždy ma veľmi oslovovalo niečo, čo predstavuje vysoký stupeň schopnosti. Bodkované obrázky ma nadchli. Boli na veľmi dobrej úrovni a to som sa po nejakej dobe snažil dokázať.

Sylvia Juhászová – Maľby inšpirované ženami

Sylvia Juhászová pochádza z malého mesta Želiezovce a vo svojej tvorbe znázorňuje najmä ženy. Jej obrazy pôsobia pozitívne a svojou pestrosťou a sýtymi farbami navodzujú dobrú náladu.  Sylvii nie je cudzia ani nahota a v obrazoch ju stvárňuje v rôznych podobách, keďže ako sama hovorí – každá žena je jedinečná a krásna. Čo ju k tvorbe priviedlo a prečo maľuje práve ženy? 

Zdravím Sylvia, ako si sa dostala k maľbe, odkedy sa jej aktívne venuješ?

Zdravím, od malička vlastne kreslím a maľujem. Začalo to zábavou, takými vymaľovánkami a stále som sa tešila, keď mi rodičia kupovali ceruzky, fixky, farbičky či vodové farby.

Študovala si umelecký odbor alebo si v tomto smere samouk?

Začala som ako dieťa na základnej umeleckej škole a neskôr som šla na odevnú školu v Trenčíne, kde sa dalo využiť aj kreslenie a zároveň tvoriť módu pre ženy, čo ma veľmi bavilo.

Je možné obliekať sa výhradne do slovenských značiek? Tieto outfity vás presvedčia

Väčšina z nás nakupuje oblečenie a doplnky výhradne v obchodoch s dovezeným tovarom. Tento trend pretrváva možno aj preto, že nemáme prehľad o slovenských značkách a ak aj na nejakú natrafíme, obávame sa premrštenej ceny alebo nekvality. 

Väčšina súčasných slovenských značiek však ponúka väčšiu kvalitu než prevažná časť dostupných obchodov so šatami avšak ceny sú často rovnaké. Mnohí slovenskí výrobcovia dokonca dbajú na ekologické materiály a výrobné postupy, čo pri svetových značkách s masovou produkciou nehrozí. Pri týchto produktoch viete, kto ich vyrába a v akých podmienkach. Pridanou hodnotou je aj originalita. Pri niektorých značkách sú produkty vyrobené v limitovanom počte, často dokonca iba 1 kus. V tomto článku sme vyskladali 4 outfity zo slovenských značiek v rôznych štýloch. Budeme radi, ak sa nimi inšpirujete a zaradíte pár nových domácich kúskov do svojho šatníka. Je škoda ignorovať kvalitné a dobré veci, ktoré tu máme a je čas začať podporovať aj domáce značky. Najlepšie je, že si všetky kúsky spomenuté v tomto článku môžete objednať online.

Na bežný deň

Tričko – http://www.typis-slovakis.sk/

Šortky - http://www.rencissa.sk/

Topánky - http://www.novesta.sk/

Batoh - http://www.ammyla.sk/

Prsteň – http://www.sperkysan.sk/

Überschwein - fantázia v skle

Simona, 22 ročná študentka pochádzajúca z malej podtatranskej dedinky na Liptove tvorí pod značkou Überschwein prepracované sklenené objekty. Nezvyčajné, často abstraktne pôsobiace námety sú inšpirované jej emóciami a spomienkami. Nechajte sa na chvíľku uniesť do Simoninho skleneného sveta. 

fotokoláž od PechaKucha night Zlín

Zdravím Simona, z tvojho profilu som pochopila, že ešte študuješ. Priblížiš nám odbor a školu, kde pôsobíš?

Momentálne som v bakalárskom ročníku na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne. Študujem Design skla, čo je odbor, v ktorom sa spája tradičné sklárske remeslo a súčasné ponímanie umenia. Venujeme sa hlavne konceptuálnemu umeniu a voľným objektom, no občas zablúdime aj do vôd produktového designu.

Dominantou tvojej tvorby je teda sklo. Prečo si sa rozhodla práve pre tento, podľa mňa ťažšie skrotiteľný materiál a ako dlho s ním už pracuješ?

Sklo je samo o sebe čarovné a zaujímavé a okrem toho som videla ako veľké plus to, že budem mať v rukách výnimočné remeslo, ktorému sa nevenuje každý. Pri nástupe na vysokú školu bolo pre mňa sklo veľkou neznámou, no o to viac ma to motivovalo učiť sa s ním pracovať. Pracujem s ním teda tretím rokom a stále ma baví objavovať jeho možnosti.

Embryo netopiera

Maliarka Petra Žiačková - Nebojte sa riskovať, ono sa potom dejú veľké veci.

Petra Žiačková je mladá maliarka s citom pre detail, v jej obrazoch sa striedajú veľké farebné plochy s detailne prepracovanými ornamentálnymi časťami, ktoré zobrazujú hlavne zvieratá a ľudské tváre. K jej tvorbe sme sa dostali cez Artube, kde ponúka svoju tvorbu na tričkách.

Dočítala som sa, že v pomerne mladom veku ťa už živí tvoja tvorba, čo je skvelé. Čo všetko si musela urobiť preto, aby si sa mohla venovať výlučne maľbe? Čo by poradila ostatným mladým umelcom, ktorí stále váhajú?

V prvom rade som musela prestať pracovať v robote, kde som mala pravidelný príjem. Vedela som, že to nebude ľahké, ale keďže je to niečo, čo ma v mojom živote napĺňa viac než čokoľvek iné, dala som výpoveď a dúfala, že to bude rozumné rozhodnutie. Samozrejme, vždy záleží aj na šťastí, napríklad koho v živote stretnem alebo v akej situácii sa ocitnem. Zo začiatku mi pomáhali kamaráti. Som veľmi veterný človek, stále by som niekam chodila, niečo zažívala. A práve oni ma držali na uzde, keď vedeli, že mám maľovať. Bolo veľmi náročné naplánovať si čas na prácu, keď som ho mohla zrazu tak flexibilne využívať. Medzi moje super vlastnosti patrí moja obľúbená nezodpovednosť. Tú sa snažím odstrániť už dlhšiu dobu a celkom sa mi to darí :). Na druhej strane mi aj moja spoločenskosť pomohla postretávať rôznych zaujímavých ľudí, vďaka ktorým stále pracujem na nových projektoch.
Zo začiatku človek musí robiť veľa vecí aj zadarmo, aby si vytvoril reprezentatívne portfólio a vedel ho odprezentovať ďalej. A vždy si popri komerčných zákazkách treba nájsť čas aj na svoje nápady.
Je veľa veci, ktoré musím robiť každý deň preto, aby som sa mohla živiť umením. Hlavne si určiť priority a niekedy aj vedieť odmietnuť. No a moja veľká rada znie: dve malé knižky od Austin Kleon - Steal like an artist, a druhá - Show your work. A nebojte sa riskovať. Ono sa potom deju veľké veci :).

Martin Cuco Luciak - rozhovor s tvorcom slovenských komiksov

Martin Cuco Luciak má 34 rokov, žije a tvorí v Kráľovej pri Senci a už 8 rokov sa venuje digitálnej maľbe, ktorá má prevažne komiksový charakter. Zobrazuje hlavne bojovníkov, divú zver, krásne ženy, ale aj monštrá. Prečo sa vybral práve cestou komiksu a čo všetko má už sa sebou sa dozviete práve v tomto článku.

Cucov autoportrét

Zdravím Cuco, študoval si grafiku či maľbu, alebo si sa iba zdokonaľoval voľnočasovo ako samouk?

Študoval som scénickú maľbu v Bratislave a potom výtvarnú tvorbu a výchovu na Pedagogickej fakulte v Nitre. A teraz sa už zdokonaľujem len ako samouk.

Aké námety ťa zaujímajú najviac, čo ťa inšpiruje?

Momentálne mám niekoľko námetov, ktoré mi víria hlavou, sú to hlavne zvieracie motívy a potom rôzne bájne bytosti, alebo hrdinské báje o statočných bojovníkoch. Podľa toho na čom práve pracujem. Hlavu mám plnú loveckých výjavov a prehistorických zvierat - smilodon, megaceros, srstnatý nosorožec a podobne.

Panoptikum Frankenstain

       Predvianočný čas je skvelým obdobím pre nespočetné množstvo kolektívutužujúcich akcií, ktorých výhodou aj nevýhodou zároveň je, okrem pojedania kapustníc, aj konzumácia kolektívutužujúcich nápojov. Ak nie ste autom (kto by už chodil na besiedku autom??) alebo vo vyššom štádiu gravidity(kto by už chodil na besiedku gravidný??... keď už tak z besiedky) konzumácii či minimálne degustácii sa isto nevyhnete. Následne si aj tak nič nechcete pamätať a tak sa, okrem kolektívu, vo vás utužuje aj množstvo rozpakov z útržkov a obrazov, ktoré si možno pamätáte. Toto obdobie však so sebou prináša aj nespočetné množstvo kultúrnych podujatí rôzneho charakteru, ktoré na rozdiel od tých vyššie spomenutých, utužujú skôr ducha (Vianoc??) a... proste sú vo všeobecnosti fasa.

       Vianoce prišli do Košíc tento rok o pár dní skôr, v sobotu 19.12.2015, v podobe Dezorzovho lútkového divadla, ktoré so sebou prinieslo štedrú nádielku muzikálového potešenia (aj postrašenia) s hororovým bábkovým predstavením Panoptikum Frankenstain.

Noc v archíve: Deň otvorených dverí Fotolab

Každoročne organizuje Fotolab deň otvorených dverí a každodenná účasť počas otvorenia presahuje pár stoviek ľudí. Nadšenci si môžu prísť pozrieť na vlastné oči aká mágia sa skrýva za vytváraním fotografií či tlače na rôzne povrchy. Fotolab na Slovensku je najväčšie fotolaboratórium v strednej Európe a my vám dnes prinášame zaujímavé spomienky z nášho archívu.

Noc v archíve: Foto Slovakia

Každoročne sa organizuje výnimočné a najväčšie podujatie pre milovníkov fotografie na Slovensku s názvom "Foto Slovakia". My sme dnes nahliadli do nášho archívu a prinášame vám príjemné spomienky na jeden kreatívny deň plný bohatého sprievodného programu. Podujatie dáva priestor foto komunite z celého Slovenska na stretnutie ale i možnosť čo to sa priučiť od skutočných odborníkov v obore. Počas celého dňa si začínajúci, pokročilí i profesionálny fotografi mohli vyskúšať prácu v otvorenom ateliéry, s profesionálnym zariadením a profesionálnymi modelkami. Počas podujatia sa konali rôzne prezentácie, diskusie a prednášky, v ktorých sa o svoje zážitky a skúsenosti podelili profesionálni a svetovo uznávaní fotografi. Témy boli pestré, návštevníci sa čo to dozvedeli o fotografovaní, reklame, o tom ako komunikovať s modelkami či ako postupovať pri ochrane autorských práv a predchádzať problémom. Interiér zdobili víťazné fotografie z fotografickej súťaže Foto Slovakia. Na akcii sa nachádzali aj prezentačné stánky, kde vystavovatelia predstavili návštevníkom najnovšiu generáciu fototechniky a príslušenstva, hardwary a softwary potrebné na spracovanie fotografií, ale aj široký sortiment techniky a médii pre tlač. Návštevníci si mohli techniku nie len poprezerať, ale i vyskúšať či poradiť sa s ochotnými vystavovateľmi a odborníkmi. Záver podujatia uzavrela súťaž o atraktívne ceny a UV show, pri ktorej si fotografi mohli vyskúšať svoje zručnosti fotiť v náročných podmienkach.

Bez ladu a skladu a Para tour 2015

Ako milovníci dobrej a kvalitnej hudby sme navštívili unikátny koncert dvoch slovenských legiend, ktoré toho roku oslávili jubileá na hudobnom nebi. Prinášame skromný report a zároveň návnadu, pretože turné pokračuje v dalších slovenských mestách.

Košický koncert sa odohral 12.11.2015 v priestoroch zrekonštruovanej Tabačky- Kulturfabrik a ak nie ste z Košíc a náhodou sa ocitnete v jej okolí (Gorkého 2) určite tam skočte mrknúť, lebo sa tam jednak stále niečo deje a dvojak tam varia výbornú kávu.

Vráťme sa však k tomu prečo sme tam, okrem tej výbornej kávy, vlastne išli.

Hoci sa koncert začal s takmer dvojhodinovým meškaním, oplatilo sa čakať. Para toho roku oslávila 20. výročie svojej existencie a po prvých skladbách rozpálila publikum na tú správnu teplotu. Priznávam, že sama nie som ich skalným fanúšikom, no Lasky a celé parné zoskupenie dokázalo dostať do varu aj takého pasívneho poslucháča ako som ja a po pár minútach som sa veselo knísala do rytmu skladieb.

Pecha Kucha Night vol. 31. – Visegrad edition – Hranica

My Kreatívci boli  28.10. pozvaní na výnimočný koncept Pecha Kucha Night do A4 – priestor súčasnej kultúry. Tento projekt sa konal na Slovensku už 31. krát, tentoraz v tzv. Visegrad  edition. Prvý raz mal spoločnú tému HRANICA. Táto téma je v súčastnosti aktuálna, no každý prezentujúci ju poňal po svojom. V krátkosti Pecha Kucha Night vznikla z toho dôvodu, že ak dáte architektovi či inému kreatívcovi do ruky mikrofón, ste lapení na  niekoľko hodín. Podstata Pecha Kucha (pčá kčá- jedná sa o japonský výraz pre označenie zvuku vznikajúcom pri konverzácii) je dať priestor umelcom, architektom, či iným kreatívcom iba po dobu  6 minút a 40 sekúnd, počas ktorých odprezentujú 20 obrázkov, každý po dobu 20 sekúnd. Za túto pomerne krátku dobu majú predstaviť svoju tvorbu. Každý prednášajúci ma rovnaký čas a je len na ňom, ako sa toho zhostí, aby dokázal zaujať a obohatiť poslucháčov.

Prednášajúci, v rámci zadanej témy, vo svojich ukážkach urobili prierez, kde ukázali hranice svojej tvorby, alebo sme si mohli vypočuť aj zaujímavé príbehy ľudí, ktorí utekajú za hranice, či ako sa menili hranice v histórií.  Ako samotný názov prezrádza, „účinkujúci“ pochádzali z Višegrádskej štvorky – Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko. Mínusom udalosti bol nezabezpečený prekladateľ pre anglicky prednášajúcich umelcov. Aj keď dnes už je znalosť anglického jazyka aj u nás pomerne rozšírená, stále nie je úplnou samozrejmosťou a to môže byť obmedzujúce pre ľudí, ktorí sú orientovaní skôr na iné jazyky. Mali sme však k dispozícii stručný katalóg, v ktorom sa sa nachádzajú sprievodné informácie o každom účinkujúcom a o tom, čomu sa autor bude venovať.

Slovenský black metal

Keď sme od stránky „My Kreatívci“ dostali ponuku napísať niečo o slovenskom black metalovom undergrounde, neváhali sme a zamysleli sme sa nad tým, ako budeme k tejto téme pristupovať. Ich iniciatíva sa nám zapáčila, nakoľko sme sa aj my snažili podporiť domácu scénu prostredníctvom nášho UG mini labelu Tryzna production. Aj keď samozrejme išlo o inú sféru, motivácia bola rovnaká. Ďalším dôvodom bolo naše presvedčenie, že sa toho o slovenskom black metale doposiaľ veľa nenapísalo. Priblížime si teda jeho pierez, spomenieme hudobné skupiny, ziny, koncerty, ale aj niekoľko jednotlivcov, ktorí sa zaslúžili o jeho zlepšenie. Posnažíme sa ísť chronologicky a pridáme aj hypertextové odkazy (boldom) na detailnejšie informácie o kapele v prípade, že by sa chcel o nej čitateľ dozvedieť niečo viac.

Fenomén metalovej hudby zasiahol svet v 80. rokoch a nevyhol sa ani vtedajšiemu Československu. Začal sa nápor prvých metalových spolkov, ktoré si razili cestu svojim heavy metalom podľa západného vzoru. Pomerne rýchlo však začalo jeho pretváranie, ktoré tak položilo základný kameň pre novovznikajúce undergroundové metalové žánre. Tie začali lákať svojich poslucháčov na svoju dobu netradične tvrdou produkciou, hudobnou provokáciou či odporom a kritikou spoločenských a náboženských konvencií. Tak sa na naše územie v polovici 80. rokov dostávajú aj temnejšie odnože metalovej hudby. Počiatkom 90. rokov však u nás kraľoval predovšetkým death metal. Skupín bolo mnoho, záujem o koncerty veľký a scéna sa rozvíjala divokým tempom.

Slakinglizard – vitajte vo svete slizu!

Jan je, ako sám hovorí, ilustrátor a krotiteľ akrylových bubákov. Pôsobí pod menom Slakinglizard. Jeho tvorba pôsobí naozaj šťavnato a vlhko a námety pobúria nejednu cudnú dievčinu. Ak vás teda zatiaľ úvod neodradil, čítajte ďalej.

Zdravím ťa Jan, môžeš sa nám v skratke predstaviť? Odkiaľ pochádzaš, koľko máš rokov, ako dlho sa venuješ kreatívnej tvorbe?

Narodil jsem se a žiju v Brně a je mi 29 let. Vážněji tvořím cca od roku 2007, tehdy jsem šel s kůží na trh poprvé.

Si študovaný umelec alebo len vášnivý samouk?

Jsem samouk. Kolem roku 2008 jsem to zkoušel na FAVU na intermédia, v druhým kole jsem ale vypadl. Za rok jsem se hlásil na FAVU - malba II, tam jsem neprošel ani do prvního kola. Ve stejnou dobu jsem se hlásil na pedagogickou fakultu, obor výtvarná výchova a tam jsem přijat byl. Jenže jsem neměl prašule a to znamenalo tažení do útrob fabrik.

A stále si v útrobách fabrík, alebo ťa živí tvoja tvorba? Dá sa vôbec uživiť slizom?

Ilustracemi se už 2 roky živím. Je to často s odřenýma ušima, ale cítím, že tak dělám správně a mám pocit, že co dělám má nějaký smysl. Vše má ale pro i proti. Jsem teď svobodnej, ale zároveň permanentně v nejistotě. Navíc dělám výhradně analogově, maximálně jen převedu motiv do vektoru, takže i to je kolikrát svým způsobem brzda... I když krásná:).

Zora Puškáčová - dizajn pre najmenších

Zora Puškáčová opustila stereotyp kancelárskej práce a venuje sa kreatívnej tvorbe. Od brandovej a marketingovej grafiky sa dostala až k tvorbe vlastnej značky detského oblečenia - Kura Harabura. Prečo je jej tvorba zameraná práve na túto oblasť a ako sa jej podarilo vybudovať vlastnú značku si prečítajte v nasledujúcich riadkoch. 

Vitaj Zora, prezraď ako si sa vlastne dostala ku grafickej tvorbe. Študovala si ju alebo si sa učila sama?

Som úplný samouk. Dokonca som nebola ani na žiadnom kurze. Od detstva som bola kreatívna, rada som kreslila, vyrábala tiež papierové modely, vyšívala... Môj tvorivý svet naruby však obrátil koncom 90-tych rokov príchod počítača do rodiny. Niečo kreatívne som túžila aj študovať, aj som urobila talentovky a prijali ma, ale rodina mi to nedovolila a rozhodla za mňa pre právo. No čo už...

Folkingrimm – staré mýty ožívajú

Samos tvoril pod značkou Folkingrimm identitu pagan a black metalových kapiel – logá a vizuály albumov, ktoré sú často inšpirované najmä starou mytológiou. Prečítajte si, čo všetko obnáša spolupráca s kapelami a kam sa Samosova tvorba bude ďalej vyvíjať.

Ahoj Samos, ako si sa dostal ku kreatívnej tvorbe, máš vyštudovaný umelecký smer alebo si sa kresliť učil sám pre zábavu?

Zdravím ťa Ľubka. Tak prvú takú inšpiráciu som našiel v strýkových kresbách, ktoré ma nadchýnali, nielen preto ako skvelo vyzerali, ale spôsobom akými ich tvoril. Stačilo pár ťahov a kresba mala skvelý výraz a najmä atmosféru. Tu sa zrodil môj prvý záujem o výtvarnú tvorbu, to som bol ešte na prvom stupni základnej školy. Strednou školou prišiel útlm a menší nezáujem, až posledné ročníky som sa k tomu vrátil a začal sa pripravovať na prijímačky na pomaturitné štúdium na súkromnej škole. Taktiež som navštevoval počas štúdia nadstavby kurzy kresby a maľby. Po dokončení som pokračoval na UK v odbore učiteľstvo výtvarnej výchovy, ktoré som circa pred dvoma rokmi absolvoval.

Lukéro - Aby človek niečo dosiahol, musí niečo obetovať.

Lukéro je mladý ambiciózny umelec, ktorý sa vo veku 22 rokov živí vlastnou tvorbou. Okrem maľby a kresby tvorí aj 3D objekty a rád objavovuje nové techniky, ktoré sú u nás takmer neznáme – napríklad maľba dymom. 

Ahoj Lukáš, môžeš sa na úvod v skratke predstaviť, odkiaľ  pochádzaš, čomu sa venuješ?

Volám sa Lukáš Krč, no väčšina ma pozná pod menom Lukéro, mám 22 rokov a pochádzam z malého slovenského mestečka Brezova pod Bradlom. Momentálne žijem už rok v Prahe, kde sa moja aktivita v oblasti umenia oveľa viac rozbehla, keďže som tu načerpal veľa novej inšpirácie, skúsenosti a hlavne spoznal veľa ľudí s ktorými som mohol spolupracovať na veľkých projektoch. Od malička sa venujem realistickej kresbe a maľbe, no v poslednej dobe viac experimentujem či už s farbami alebo 3D objektmi skúšam nové techniky a stále naberám nové skúsenosti.

Jiří Brázda - Divadlo sveta

Jiří Brázda je etablovaný akademický maliar, ktorý vo svojich obrazoch zachytáva vlastný pohľad na svet. Obrazy, ktoré vystavoval v mnohých, nielen európskych krajinách, sú na prvý pohľad špecifické svojim štýlom a rukopisom.  

Vitajte Jiří, môžete nám na úvod prezradiť, čo prezentujete vašou tvorbou? Pokiaľ sa teda dajú zhrnúť nejaké myšlienkové okruhy vašej tvorby. 

Divadlo světa – je to sice široký pojem, do kterého se vejde takřka všechno, ale je to téma, které mě zajímá a ke kterému se vyjadřuji. Od dětství jsem více pozorovatel, a to co vidím, přenáším na papír či plátno a nechávám prostor divákovi, jeho fantazii. Nemám ambice něco vysvětlovat, jen předkládám, co vidím, a pomocí jisté nadsázky, ironie a humoru zachycuji realitu života. Jeho radostné i smutné stránky.

Môžeme povedať, že vašou najväčšou inšpiráciou je žena, keďže sa ženské postavy objavujú vo väčšine diel?

K ženám mám velice pozitivní vztah, to musím zdůraznit. Chovám k nim obdiv a úctu. A protože mě zajímají víc než muži:­), tak jejich prostřednictvím se vyjadřuji ke společnosti. Myslím, že je patrné, že se nejedná o konkrétní modelky, typy žen se sice opakují, ale tomu se nevyhne žádný autor. Každý v sobě neseme nějakou představu ideálu.

Eva Jaroňová - Smrt, vražda, sebevražda nebo i násilí jsou kolem nás a neměly by být v umění tabu.

Eva Jaroňová sa venuje vizuálnemu umeniu a hudbe, vytvára rôznymi technikami obrazy, videá či úžitkové predmety, ktorých zjednocujúcim motívom je smrť, vražda, ubližovanie či zlo páchané v spoločnosti. Tieto námety kontrastujú s naivným detským zobrazením. Evina tvorba búra všetky konvencie a môže pôsobiť poburujúco najmä v konzervatívnej spoločnosti, na druhej strane z nej však cítiť absolútnu slobodu. 

Ahoj Eva, môžeš sa nám v skratke predstaviť a uviesť?

Narodila jsem se ve Valašském Meziříčí. Do osmnácti let jsem žila na vesnici uprostřed lesů a přírody. Pak jsem studovala pedagogickou fakultu v Olomouci a FaVU v Brně. Momentálně žiju a pracuju v Brně. Věnuji se komiksu, ilustraci, grafice, hudbě, pracuji s různými médii.

B-complex - rozhovor s najlepším slovenským dnb DJom

Maťo Lenický, známejší ako B-complex, patrí k najlepším slovenským drum and bassovým DJom a producentom. Jeho skladbu Beautiful Lies ste už určite počuli. Práve ňou sa stal známym aj v zahraničí, čo mu umožnilo ďalej si plniť hudobné a cestovateľské sny.

foto: Hana Makovcova

Zdravím Maťo. Kedy si začal s hudbou? Aké boli tvoje prvé pokusy? Kedy si sa prvýkrát začal verejne prezentovať hudbou?

Ahoj, s hudbou som začal keď som mal asi 12 rokov, otec prišiel domov s tým, či by som nechcel program na tvorbu hudby - a keďže som hudbu mal rád odmalička a bol som geek, tak táto kombinácia  - počítač a hudba mi sadla od začiatku. Prvýkrát sme s kamošom, s ktorým sme sa dali dokopy, púšťali svoje veci, keď som mal 14 rokov čiže asi v 98. v klube Duna. Také naozajstné hrania začali potom okolo roku 2007 v Nových Zámkoch v klube CCX, kam ma zavolal DJ X2um, ktorý tam vtedy robil promotéra a veľmi mi v začiatkoch pomohol.

Čítala som, že si si prešiel viacerými štýlmi, akým štýlom si sa prvýkrát verejne prezentoval?

Happy hardcore, to bolo v tej Dune.

Apterus – digitálne maľovaná krása v škaredosti

Peter Polach je 27 ročný výtvarník z Lučenca, tvoriaci pod menom Apterus. Venuje sa detailnej digitálnej maľbe a zobrazovaniu námetov, ktoré obvykle bývajú vnímané ako škaredé či odpudivé. Ak však patríte k nadšencom zombie či fantasy, prídete si na svoje.

Petrov autoportrét

Zdravím Peter, študoval si grafiku alebo iné umenie, alebo si sa túto techniku naučil sám?

Vyštudoval som klasickú grafiku a voľné výtvarné umenie na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ale pracovať s grafickým tabletom a vôbec v tejto oblasti, ktorou sa zaoberám, som sa musel dodatočne doučiť.

Ako a kedy si sa dostal k digitálnemu maľovaniu?

Šťastnou náhodou v poslednom ročníku školy, v roku 2012. Dostal som ponuku práce a tak som bol nútený naučiť sa konečne robiť s tabletom, ktorý som mal už rok kúpený.

Demotivácia - rozhovor

Obvykle sa vás na My Kreatívci snažíme motivovať inšpiratívnymi ľuďmi, ktorí sa venujú tomu, čo ich baví. Výnimkou nie je ani demotivátor, je však pravdepodobné, že slabšie a konzervatívnejšie povahy pôjdu po vzhliadnutí jeho hejterskej tvorby plakať do kúta. Ak vás však bavia demotivácie na každý deň a primitívny humor  zakomplexovaného hejtera, môžete čítať ďalej!

Zdravím Demotivátor! Čo ťa nakoplo k prvému demotivačnému obrázku? Spomínaš si na situáciu, prípadne máš ešte ten obrázok a ukážeš nám ho?  

Zdravím ťa, trpezlivá fanúšička :) 

To už bolo naozaj, naozaj dávno. Ale jeden veľmi starý ti posielam.

Je pre teba demotivácia dostatočná kreatívna sebarealizácia, alebo sa chystáš venovať aj niečomu inému kreatívnemu? Možno aj mimo značky Demotivácia.

Už sa kreatívnemu venujem, resp. snažím sa venovať, v mojom bežnom dennom zamestnaní, takže tej takzvanej „kreatívy“ mám denne až vyše hlavy. Demotivácia je vlastne len ventilom toho, čo si cez deň voči klientom nemôžem dovoliť ;).

Koľko pornofotiek fanyniek si už dostal?

Menej, ako by som chcel.

František Radačovský – Street-art a graffiti ma naučili veľkému rešpektu a pokore

Tvorba Františka Radačovského v sebe spája viacero aspektov. Uvidíte v nej diela ovplyvnené ranou graffiti tvorbou, štúdiom architektúry, či čisto emocionálne pôsobiace uvoľnené maľby v kontraste s uhladenou ornamentálnou kresbou. 

photo by Andrej Žabkay

Zdravím František, môžeš sa nám v skratke predstaviť a povedať čomu všetkému sa venuješ?

Pozdravujem. Pôvodom pochádzam z Popradu, ale dlhodobo žijem v Bratislave, kde som študoval vysokú školu a následne sa zaradil do pracovného procesu. Práve vo svojom rodnom meste ma na sklonku puberty očarila, v tom čase gradujúca subkultúra graffiti, do ktorej som veľmi rýchlo spadol. Práve táto forma vizuálneho prejavu vo mne podnietila následné hľadanie a rozvíjanie výtvarných techník. Nasledoval logický krok, a síce absolvovanie oboch stupňov ZUŠ, vďaka čomu sa môj obzor značne rozšíril. Toto všetko vyústilo k podaniu si prihlášky na fakultu architektúry na STU, ktorú som následne v roku 2011 úspešne absolvoval. Chvíľu som pracoval v projekcii, ale musím žiaľ konštatovať, že s týmto "čistým" smerom som sa plne nestotožnil. Každopádne však na mňa mal pozitívny vplyv fakt, že som sa mal počas svojej cesty možnosť konfrontovať sa s mnohými názormi, spoznávať mnoho ľudí, výtvarných techník, postupov a smerov. Všetky tieto elementy sa vo mne postupne usádzali a vyústili do otvorenosti a rozmanitosti mojej tvorby naprieč celým výtvarným spektrom, od papiera až po kov, od graffiti až po architektúru. Momentálne pôsobím ako výtvarník na voľnej nohe, čo mi vyhovuje.

WIND IN HEAD, Print on canvas, 2014

Peter Žuffa – mágia prírody v obrazoch

Obrazy Petra Žuffu sú už na prvý pohľad silno inšpirované prírodou. Jej zobrazenia však často posúva za hranicu racionálnej realistickej maľby a prenáša nás prostredníctvom symbolov do magických, snových krajín.

Ahoj Peter, mohol by si sa v skratke predstaviť čitateľom, kto si, odkiaľ pochádzaš, čomu sa venuješ?

Moje meno je Peter Žuffa, pochádzam z Oravy - Tvrdošín. Momentálne pôsobím a žijem v Žiline. Ako samouk sa aktívne venujem maľbe olejom , akvarelom, tetovaniu a príležitostne plastikám.

Vladimír Zrník a jeho imaginatívne umenie

Vladimír Zrník je multižánrový slovenský umelec, z ktorého vyžaruje pozitívna energia a pokoj, čo je cítiť aj z jeho tvorby. Predstavíme vám surreálne pôsobiace drevené sochy či obrazy tvorené z množstva predmetov. Nechajte sa pozitívne inšpirovať.

 

     foto: Peter Gall

Zdravím Vlado, môžeš nám predstaviť tvoju tvorbu, čomu všetkému sa ako umelec venuješ?

Výtvarnému umeniu sa venujem celý život a prešiel som si veľmi veľa technikami: kresba, tradičná grafika, maľba, veľkoplošná maľba, socha, hlavne z dreva, reliéfy z dreva, počítačová grafika, web dizajn, video, videoart, inštalácia, organizovanie výstav, organizovanie workshopov, rôznych akcií, site specific art... Tak toto ma v krátkosti napadlo, ale v poslednej dobe sa venujem hlavne tej soche a maľbe a plánujem v blízkej dobe začať kresliť na papier.

Ilustrátor Dávid Kurňavka – Predstavivosť ako závislosť

Dávid Kurňavka je 24 ročný ilustrátor, ktorý vyštudoval ateliér animovanej tvorby na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Vo svojej tvorbe sa zameriava hlavne na trendy ilustráciu, ktorá je odrazom jeho vízií, snov a ideí. Kombinuje linky, farby a symboly s prvkami štylizovaného hyperdetailu. Jeho vášeň pre ilustráciu pramení zo zachytenia deja alebo  udalosti, v ktorom zobrazuje celý príbeh. Ako sám hovorí: „Nemám talent na písanie ani spievanie, preto kreslím. Jeden z mojich najobľúbenejších výrokov je: Predstavivosť ako droga - pretože toto je pre mňa skutočné.“

Zdravím Dávid, ako si sa dostal ku kresbe a ilustrovaniu? 

No existuje všeobecne pravdivé klišé, že odmalička, ale viac som sa o to začal zaujímať až na strednej škole. Vďaka komiksom.

Akým komiksom? Aj ťa nejako ovplyvnili v ďalšej tvorbe?

Klasika ako The Ghost Rider alebo Captain America... A práveže minimálne. Ja som chcel vedieť kresliť tak dobre, ako v Marvelovkách, no postupom času som zistil, že ma viac baví niečo iné.

IN-SANE: Hudba je tu hlavne na to, aby bavila

Vyspovedali sme pre vás dievčenskú kapelu IN-SANE, ale nečakajte žiadny lyrický pop s pesničkami o láske a zlomených srdiečkach.  Baby vás zabavia punkovo-metalovou hudbou, ale aj svojim prístupom a pri tomto rozhovore sa určite nudiť nebudete. 

Zdravím vás baby, mohli by ste sa našim čitateľom predstaviť? Ktorá na čo hráte v kapele? Aký štýl hráte?

Sme dievčenská kapela IN-SANE, ktorá v momentálnej zostave funguje od roku 2012. Karolina bicie, Dáša basa, Miyia gitara a Staša spev. Hráme zmes tvrdej muziky, ktorá vychádza primárne z punku, ktorú kombinujeme napríklad s metalom a v poslednej dobe sa snažíme púšťať viac do "experimentálnych vôd".

Čisto dievčenská kapela nebýva veľmi zvykom, hlavne teda nie v „tvrdších“ štýloch. Ako ste sa vy vôbec dali dokopy a ako dlho spolu fungujete?

Staša: Počiatky sa datujú na rok 2008, kedy sme sa tri kamarátky a kamoš bez väčších hudobných plánov stretávali v skúšobni. Neskôr sme sa s našim kamarátom rozlúčili a kapele bol koniec. Po dlhšej odmlke nám napadlo začať odznova, ale s tým, že keď už sme tri baby tak to chce štvrtú adeptku za nástrojom. Po dlhom hľadaní sme našli Miyiu.

Miyia: Ja som akurát končila výšku a považovala som to za správny čas oživiť svoj stredoškolský sen o dievčenskej kapele. Napísala som si inzerát, že hľadám baby do kapely a napokon si našli ony mňa.

Burlesque tanečnica Lady Mousellyca: V žiari kabaretného reflektoru.

V sále tma. Na pódium dopadajú len kúsky červených lúčov z bodových svetiel, ktoré v spojení s kabaretným dymom vytvárajú tajomnú atmosféru. Noblesná trblietka doletí z pódia ladne až do posledného radu a sadne pánovi so zatajeným dychom na okuliare. Sadne elegantne a ladí s jeho džentlmentským oblekom. Hudba začne hrať a spoza opony mačacími  krokmi vykročí krásna tanečníčka a rozpovie publiku svoj príbeh, svoje emócie bez slov tým najladnejším a najzvodnejším spôsobom. Hip hop to však nie je. Ani balet. Ste zvedaví na nášho dnešného hosťa? Dovoľte mi dnes predstaviť takto nadýchanejšie burlesque tanečnicu a performerku Lady Mousellycu a jej trblietavý svet.

Fotografia: Pavel Hejný

Ahoj Mousi, vitaj a ďakujeme, že si prijala pozvanie k rozhovoru. Prosím, hneď v úvode, ako by si vysvetlila alebo opísala burlesque niekomu, kto sa ešte s týmto pojmom nikdy v živote nestretol? Čo je to vlastne ten burlesque?

Slovenská maliarka Dominika Lehocká: Symfónia pocitov

"Byť umelcom znamená veriť v život." - Henry Moore

Dominika Lehocká je slovenská maliarka, ktorá zachytáva na svoje plátna život citlivým a vnímavým spôsobom. Z jej prác sála symfónia pocitov a my sa veľmi tešíme, že nám dovolila nahliadnuť do jej kreatívneho sveta.

Vitaj Domi, vďaka, že si prijala pozvanie k rozhovoru. Prosím, prezraď nám viac - kto si, odkiaľ pochádzaš a ako dlho sa venuješ maľovaniu a kresleniu?

Rozhovor s českou ilustrátorkou Adélou Moravcovou: Čarovný svet ilustrácií

Adéla Moravcová je mladá úspešná česká ilustrátorka, ktorej obrázky zdobia nejednu stenu nadšených dospelákov so srdcom dieťaťa či detí samotných. Jej osobitý štýl dodáva každej ilustrácii láskavú tvár. Jej výtvarné práce zdobia aj mnoho komerčných produktov a Adéla rozhodne patrí k umelcom, ktorí vedia inšpirovať. O čarovnom svete Abraka Dabra i o tom, aké je to žiť si svoj umelecký sen sa dozviete v dnešnom inšpiratívnom rozhovore:

Ahoj Adélka, v prvom rade by som Ti chcela pochváliť ilustrácie, sú veľmi milé a hravé. Bola detská ilustrácia niečo čo si vždy chcela robiť? Ako si sa dostala k umeniu?

Děkuji za milá slova. K barevnému světu obrázků a příběhů jsem tíhla vždycky. Ale jako malá jsem netušila, že kreslením se dá živit. Zbožňovala jsem přírodovědné dokumenty od National Geographic a toužila se stát bioložkou-dobrodružkou :-) Na střední škole mě podněcoval k výtvarnému studiu akademický malíř Vlastimil Toman, který v mých obrázcích rozpoznal nadání. Já však chtěla být bioložkou a tak cesta k ilustracím vedla oklikou, přes studium hydrobiologie. Pořádně kreslit jsem znovu začala až s první „kamarádskou zakázkou“, samolepkou pro portál Na volné noze.

 Ilustrovaná samolepka pre portál Na volné noze

Prečo si si zvolila akurát obor detských ilustrácii? Prečo nie napr. abstrakty alebo fashion fotografiu? Čím Ti učarovala detská ilustrácia najviac?

Martina Vrábelová - street móda aj hravá elegancia

Sviežich a zaujímavých odevných značiek je na Slovensku stále málo a aj preto sme radi, že nám poskytla rozhovor Martina Vrábelová, ktorá pracuje pod pseudonymom RudaKitana. Jej odevná tvorba zahŕňa rovno dve značky – uletenú street módu RudaKitana a elegantnú, často až dramaticky pôsobiacu značku SeeChic!

 z kolekcie Cocoon, foto: Katka Opatovská

Ako si sa dostala k navrhovaniu a šitiu oblečenia, máš za sebou aj nejakú odevnú školu alebo to vyplynulo z voľnočasovej zábavky?

K navrhovaniu som inklinovala od detstva. Inšpirovala ma mama, ktorá mi ako dieťaťu šila šaty. Štúdium Odevného dizajnu na strednej škole v Trenčíne bol pripravovaný zámer. Na svoju vysnívanú VŠVU som sa nedostala a tak som vyštudovala príbuzný obor mojim záujmom na Trnavskej Univerzite. Po štátniciach som mala silné absťáky po módnej tvorbe a tak som začala postupne riešiť svoje fashion labely.

Prezentuješ sa dvomi značkami oblečenia – RudaKitana a SeeChic! Prečo až dve značky, čím sú rozdielne, ako by si ich charakterizovala?

RudaKitana bola prvá. Z počiatku zahrňovala všetky moje nesúrodé aktivity a nápady od streetu k haute couture. Neskôr som si uvedomila, že je nutné ich od seba oddeliť pre lepšiu orientáciu a prehľadnosť. Pevne som si stanovila svoje najväčšie koníčky. Takže RudaKitana ostala uvoľnenou streetovou urban módou a eleganciu večerných šiat som zastrešila pod hlavičku SeeChic!