My Kreativci

Rozhovor s tvorcami Sashe.sk - Sašou Šmidákovou a Jurajom Miklášom

2012-03-06T06:31:00.001+01:00

♦

Sashe. Bonboniéra plnená banánovým želé. Seriózný priestor pre hravé handmade výrobky a ešte hravejších tvorcov. Priestor, ktorý dal kreatívcom možnosti, ktoré boli predtým na Slovensku pomerne limitované. Dôkaz,že obrazy nemusia byť závislé len na galériach a že neštrikujú len babky, ale pletený šál môže byť i módny výkrik. Dneska by som sa rada porozprávala s tvorcami portálu www.sashe.sk - Sašou Šmidákovou a Jurajom Miklášom o tom, čo je to handmade a ako prežiť v čipkovanej džungly. Ďakujem obom tvorcom, že prijali moje pozvanie k rozhovoru, pripútajte sa, vzlietame k debate.

♦

Preraziť v handmade sfére je pre kreatívných výrobcov pomerne náročné a to hlavne v tejto neradostnej ekonomickej situácii , v ktorej sa Slovensko a celý svet nachádza. Máte nejaký odkaz handmade tvorcom, ktorí začínajú alebo nevedia kde začať? Aké ingrediencie sú potrebné na úspech internetového predaja?

Saša: Handmade je práve v tejto neistej dobe relatívne pevnou pôdou pod nohami, kde sa dá spoľahnúť na seba, vlastné ruky, energiu, nápady a snahu. Dá sa povedať, že je to ideálny spôsob ako sa vynájsťv situácii, kedy človek príde o zamestnanie alebo peniažky skrátka nestačia. Či už na výrobu originálnych kúskov pre vlastnú spotrebu alebo ako šanca na založenie vlastnej značky a svojho biznisu. SAShE je šanca a priestor ako sa uchytiť len na základe vlastných schopností. Rovnako aj zákazník sa v týchtočasoch rád oprie o tradičné výrobky s puncom istoty a pridanej hodnoty. Na SAShE sa práve v tomto roku budeme snažiť prinášať také injekcie sebavedomia pre potenciálnych, začínajúcich, ale aj pre už rozbehnutých autorov, ktorí bojujú s tým ako posunúť svoju tvorbu na vyšší level. SAShE je už dosť plné a odlíšiť sa je umenie. Jednoduchá správa pre tých, ktorí chcú počúvať je, že úspešné veci sa nerobia len tak trochu a skusmo, ale naplno a poriadne. Hľadajte cesty, zlepšujte techniky, učte sa, počúvajte, sledujte, nechajte si poradiť. Využívajte všetky ponúknuté možnosti, investície, granty, aby ste sa mohli dostať ku kvalitnému materiálu a technike. Zákazníci preferujú výrobky s dobrým nápadom a vynikajúcim technickým prevedením. Konkrétnejšie tipy na podporu internetového predaja bude vedieť povedať skôr Juraj.

Juraj: Ako handmade tvorca by som sa mal najskôr rozhodnúť, či chcem robiť handmade len pre svoje potešenie, alebo to chcem dostať na úroveň náhrady klasického zamestnania. Toto rozhodnutie je vcelku kľúčové. Ak chcem aby mi tvorba spôsobovala len radosť,rada je jednoduchá, robiť len to čo ma baví, tak ako ma to baví, koľko ma to baví, bez zbytočného stresu – úspech v podobe predaja sa možno dostaví, možno nie. Ak už nechcem chodiť do práce od šiestej do tretej, samozrejme tomu treba podriadiť nasadenie i samotné zmýšľanie a makať. Rátať s tým že sa dobierka môže vrátiť, že ma ľudia budú kopírovať, byť pripravený na prekážky, zainvestovať na začiatku. Treba zvážiť šance, a ak sú reálne, tak ako vraví Saša, ísť do toho naplno. Každopádne baviť by vás to malo tak či tak. To sa pozná, či niekto vyrába niečo len kôli efektívnemu zisku, alebo s láskou. Ak je dobrý produkt, je to z polovice vyhraté. Ak je môj produkt z oblasti presýtenej konkurenciou, treba sa zamerať na marketing, nech už to slovo znamená čokoľvek. Fotka, fotka produktu je pri internetovom predaji to úplne najdôležitejšie, na tú by som sa zameral. Treba sa zmieriť s tým, že odfotiť produkt môže dať viac práce, ako ho vyrobiť. Treba sa proste predať, budú o tom čoskoro nejaké články na SAShE.

Taška by Ololo

♦

Neúspech patrí k životu. K životu kreatívcov tiež. V čom vidíte zásadné chyby, ktorých sa predávajúci dopúšťajú pri formovaní svojich produktov, poprípade svojej vlastnej značky?

Juraj: Neviem či je to chyba, ale všímam si, že pomerne dosť predávajúcich nahodí svoje výrobky na SAShE veľmi skoro. Povedal by som tak o 2-3 roky skôr ako by malo ;) Ak dnes dostanem nápad, zajtra si kúpim prvé korálky a pozajtra už dávam náušnice na SAShE, nie je to úplne optimálny postup. Treba si uvedomiť, že úspech chce svoj čas, netreba to vzdávať a pracovať na zlepšovaní. Proste ak chce byť niekto majstrom sveta v krasokorčuľovaní, musí od svojich ôsmych rokov s korčuľami aj spávať.

Smerovanie produktov je samostatná kapitola, je to o klasickom pomere dopyt-ponuka. My máme na Slovensku tú výhodu, že k nám trendy prichádzajú s tak dvojročným oneskorením, čiže by nemalo byť problém „chytiť vlnu“. Prísť s niečím čo pôjde ako teplé rožky je ale skôr umenie biznisu a o tom by to podľa mňa nemalo byť. Ja neviem, ak celýživot plstím a teraz ide plsť z módy, môžem prejsť na vyrezávanie z plexiskla, ale nebudem to ja. Niekedy to predajci aj prekomplikujú.

Samozrejme sú tu i klasické chyby - nedôveryhodné meno, ešte nedôveryhodnejšie texty, obyčajné produkty a nepríťažlivé fotky.

Dekorácia by Shollie

♦

Aké sú hlavné výhody a rozdiely v predávaní handmade výrobkov cez Sashe v porovnaní s predajom cez súkromné internetové obchody, poprípade cez kamenné obchody?

Saša: Ako výrobkyňa, ktorá si sama prešla procesom presadzovania svojej tvorby v ére pred SAShE, oceňujem najmä možnosť vystaviť svoje veci a získať spätnú väzbu bez nutnosti niečo zaplatiť, následne ak príde k predaju, je SAShE provízia 12% slušná a znesiteľná. Ďalším nesporným bonusom je možnosť dostať sa doširokého povedomia, samozrejme ak je značka originálna a „zarezonuje“ u návštevníkov. Na vlastnej stránke je autor jediný a neprehliadnuteľný, ale nikdy na ňu nedokáže prilákať toľko návštevníkov ako takmer 5.000 autorov. Výhodou je skrátka to, že niekto sa príde možno pozrieť na vášho konkurenta, ale ak ste dobrý, nakúpi u vás.

♦

Sashe je úspešný projekt. Čo musí všetko človek obetovať,aby si splnil svoj sen a vytvoril v dnešnom dravom svete čosi životaschopné,čerstvé a voňavé ako croissant z Paríža z vychýreného Pierre Hermé? Je potrebné na úspech i šťastie?

Úspech SAShE je úspechom 5000 ľudí. My sami by sme boli len dvaja snílkovia, ak by sa k nám autori nepripojili. Je pravda, že sme im pripravili a stále pripravujeme dôstojný a plnohodnotný priestor na prezentáciu ich tvorby a to nás stojí nemalé úsilie. Zodpovednosť, ktorá prišla s úspechom SAShE a nárokmi jeho užívateľov je enormná. Mňa osobne to nejakú chvíľu dosť valcovalo, teraz sa učím, že aj keď je SAShE srdcovka, je to stále len práca. SAShE je dnes už viac projektom ľudí, ktorí ho s nami spoluvytvárajú, teda predajcov a kupujúcich, než nás dvoch. Teší nás ale, že sa pod neho dokážeme stále podpísať, že je autentický, príjemný, úprimný a svojský. Šťastie za úspechom SAShE ani tak nevnímam, považujem to skôr za kombináciu správneho času, dobrého nápadu, profesionálnej realizácie, množstva energie a z mojej strany aj zdravej naivity :)

♦

Ak by ste mali porovnať slovenský handmade s českým a americkým, bolo by to....

Saša: Kedysi som rozdiely cítila výraznejšie, dnes sa aj vďaka dostupnosti rôznych materiálov dajú riešiť krásne veci na oboch stranách Atlantiku a aj rozdiely medzi českou a slovenskou scénou sa stierajú. Oba spomenuté trhy majú výhodu v tom, že handmade scéna je projektami typu SAShE podporovaná dlhšie. U nás bol však nábeh raketový a preto ich rýchlo dobiehame. Slovenskí autori rýchlo pochopili, že handmade už neznamená štrikované svetre po babke, ale je to trend. V tomto opäť veľmi pomáha internet, módne blogerky, komunity, podpora originality a nevšednosti. Zároveň však musím dodať, že slovenský handmade nikdy nebude rovnaký ako český, americký alebo akýkoľvek iný, keďže lokálna tvorba je kúzelná práve v tom, že odráža aj národné tradície, takú tú remeselnú klasiku. Sme radi, že aj tá je súčasťou ponuky na SAShE.

Prsteň by Prata

♦

Čo pre vás znamená handmade a prečo by si podľa vás maliľudia kupovať práve handmade produkty? Oceňuje Slovensko dostatočne handmade výrobcov? Čo všetko sa zmenilo na pôde slovenského handmade od úspešného štartu Sashe?

Saša: Handadme je produkt vyrobený s láskou, je vňom energia človeka, technika, ktorú ovláda, radosť, ktorú pociťoval pri výrobe. Ručne robená vecička je od začiatku pripravená nájsť si svojho majiteľa, nie je to výlisok z továrenského pásu, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou časom skončí v koši. Jedinečná vecička vás môže odlíšiť v dave. Jej kúpou môžete pomôcť niekomu konkrétnemu, možno mamine vášho spolužiaka z výšky, ktorá si takto privyrába. Handmade je správna voľba.

Snáď nebudem preháňať, ak si dovolím povedať, že SAShE rozhýbalo handmade scénu. Rukodielna tvorba sa dostala do širšieho povedomia. Množstvo ľudí dnes pri premýšľaní nad kúpou darčeka vníma ručne robený kúsok ako plnohodnotnú možnosť, prípadne ako vynikajúci a jedinečný nápad.

A čo sa týka prístupu pravidelne sa meniacej slovenskej vlády k remeselníkom, umelcom, či výrobcom... nuž, nie je to dobré. Nie, že by boli nejakou konkrétnou formou podporovaní, práve naopak sú byrokraticky šikanovaní a pravidelne znevýhodňovaní novými legislatívnymi opatreniami. Je to veľmi krátkozraký prístup, títo ľudia sa snažia byťsebestační a navyše vytvárajú kultúrne hodnoty. Možno by sme ocenili aspoň to, aby zákony neboli deravé a začínajúci výrobcovia sa nemuseli cítiť legislatívne neisto.

♦

Aká je najväčšia lekcia, ktorú ste sa naučili počas fungovania Sashe (keď sa povie slovíčko ,,handmade" a ,,Sashe") ?

Saša: Asi, že kvalitný produkt nepotrebuje reklamu.

Juraj: Ja som sa naučil jedno, a to že úspech sa neodpúšťa ;) Či už voči nám ako majiteľom, ale hlavne medzi tvorcami samotnými. Že konkurencia medzi nimi je tvrdšia, ako by som sa bol kedy nazdal. A čo je veľmi pozitívne, dokázalo sa mi nespočetne krát, že karma si všetko pamätá, kupujúci rozhodne vidia a cítia viac ako si myslíme, a nakoniec vždy zvíťazí dobro nad zlom.

♦

Ale aby sme sa nevenovali len príliš vážným témam, čitatelia by sa určite radi dozvedeli čosi aj zo života tvorcov (mami a otca) projektu Sashe. Pamätáte si ešte na svoj prvý výrobok na Sashe? Teda mimo Sašiných výrobkov...

Saša: Ja si pamätám na svoj prvý „ulovený kúsok“ -malú modrú vážku/brošňu, dodnes ju nosím.

Juraj: Ja si pamätám na spustenie webu, bolo na ňom dokopy 12 produktov –troje Sašine náušnice a nejaká keramika a prstienky od našich známych, ktorých sme poprosili aby niečo vložili, aby sme web nespúšťali úplne prázdny. Hneď v prvý deň pribudloďalších 30 vecí, niektorí z tvorcov vydržali doteraz. Najstaršia vec stále v ponuke sú tieto náušky, boli vložené 1.10.2009 16:15 (ostatné veci sa dajú pozrieť, stačí si ich zoradiť podľa dátumu vloženia a ísť na poslednú stranu)

♦

Aké sú vaše hobby keď sa akurát nestaráte o Sashe? Máte vôbec na nejaké čas? Aké nové handmade techniky by ste sa radi naučili, keby ste čas mali?

Saša: Po posledných rokoch workoholického ošiaľu, kedy sme makali po nociach a víkendoch, lebo SAShE sa buď vymýšľalo alebo rodilo alebo rástlo sa cítime asi tak, ako keď dieťa nastúpi do škôlky a rodičia majú odrazu pár hodín denne času pre seba :D SAShE je veľké dieťa a aj jeho potreby sú veľké, takže väčšinu času potrebuje našu starostlivosť, ale učíme sa opäť relaxovať a robiť aj veci mimo SAShE, ktoré nás bavia. Asi neprekvapí, že je najmä tvorba, takže po večeroch a víkendoch si ja buďpletiem, vyšívam, chystám sa maľovať nejaké relaxačné obrazy a Juraj neustále niečo„vynalieza“, vyrába, vylepšuje, vymýšľa, kreslí, hrá na klavíry, skrátka, ako správny multitalent ;) Čo sa týka nových techník, Juraj sa stále učí nejaké novinky, či už strihá vlastné videá, vyrába nadrozmerné písmená alebo ma učíštrikovať osmičky. Ja sa občas utrhnem do PoTvoRy, posledne som mydliekovala a odznačikovala. Ale môj veľký sen je zvládnuť art clay techniku výroby strieborných šperkov zo špeciálnej hliny, ktorá sa vypaľuje do podoby puncovaného striebra a už niekoľko rokov sa neúspešne pokúšam nájsť si čas na Letnú akadémiu šperku Hany Kašičkovej, aby som si skúsila profi zlatnícke techniky.

Juraj: Bacha, nasleduje klišé – starať sa o SAShE je moje hobby. Je fakt že sú veci,čo ma bavia na SAShE menej – tie robím v „pracovnom čase“ a potom sú také, čo ma bavia viac, tie robím v tom „voľnom čase“. Minulý rok sa mi ten pracovný a voľný čas dosť zlievali, ale tento rok som si to výraznejšie oddelil, čiže je to super, aj keď to takto na počutie asi nedáva nejaký zmysel.

♦

Pracujme s teóriou, že Sashe neexistuje. Kde by bola Saša?Čím by bola a čo by možno práve teraz robila? Nosila by veselé pančušky či skôršedý sveter?

Saša: S farebnými pančuškami som sa asi narodila a navyše mám takmer 180 cm, takže z davu by som tak, či tak trčala :D Ale dobrá otázka, nad tým som sa nezamýšľala... ako sa poznám, určite by som niečo vymýšľala, už pred zrodom SAShE som vedela,že šedivá kancelárska práca nie je môj život. Určite by som hľadala cestu ako si splniť sen o práci snov. Som si istá, že človek by sa mal aspoň pokúsiťrobiť to, čo ho baví, najmä ak pracovný čas tvorí väčšinu nášho dňa. Už pred vznikom SAShE som cítila silnú potrebu realizovať sa v pomoci ľuďom, takže ak by nebolo SAShE, možno by to bol tretí sektor, nejaká neziskovka...

♦

Ako vznikla prezývka Jklmn? Zhluk písmenok je abecedne zoradený. Znamená to i čosi viac? Skrýva sa za touto prezývkou i nejaký príbeh?

Juraj: Príbeh je asi len taký, že pred tým som mal prezývku „lunex“, ktorá sa mi začala zdať dosťpritrúbla. Tak som si niekedy v roku 1999 vymyslel túto supernú ;)

♦

A posledná otázka, prečo akurát banánové želé? :)

Predsa pretože je skvelé! Nuž to je tak. Môj tatino je veľký vtipkár a v zásobe má stále nejaké vtipné „prúpovídky“, či už vymyslené alebo zapamätané. Jedna z tých, ktoré mi utkveli v hlave, je vlastne citátom z nápisu na staručkej trnavskej cukrárni zčias tatinovho detstva: „Máme tu aj skvelé banánové želé, šľahačky krémeše, psíčka, čo nebreše, lebo je celý, cukrový biely“. Keď sa rodilo SAShE a my sme zavádzali taký ten náš typický SAShE slovník, spomenuli sme si na banánové želé ;)

Ďakujem veľmi pekne obom tvorcom portálu Sashe za rozhovor a prajem im veľa kreatívných chvíľ i síl pri budovaní ich Sashe dieťaťa:)

Becher Art - Fotomontážnik ako sa patrí

2011-06-20T21:03:00.000+02:00

Záhadný, zvláštný, skromný, so zaujímavou tvorbou. Ste zvedaví, kto to dneska bude, však? Tak nezdržujme, prejdime rovno ku kreatívnej veci:) Dneska pokecáme s fotomaniakom a fotomontážníkom s prezývkou BecherArt. Nech sa páči:

Prezraď nám, kto je Becher, z kade pochádza a ako vznikla jeho prezývka?

Heh, tak Becher je moja dlhoročná prezývkaJ Ako vznikla...to by bolo na dlho. J Skrátka jedného dňa ma napadla kombinácia BecherArt v podstate zo srandy a tak to už ostalo...je to moje „ochranné znamienko.J Inak moje meno je Michal a som z východného Slovenska. J

Odkedy sa venuješ fotografovaniu a fotomontážam? Si samouk, alebo máš fotografiu alebo grafiku vyštudovanú?

Tak fotím(akože vážnejšie:) cca 3 roky. J Som samouk. J Neuznávam žiadné pravidlá...aspoň nie také zaužívané.Tie fotomontaže...až tak veľa ich nemám..a tie, ktoré mám, sú v podstate nové veci J,ale veľmi ma to baví, aj keď ešte nedokážem to,čo by som si prial. J

Fotomontáže často krát provokujú klasických fotografov. Aký máš Ty pohľad na moderný spôsob úprav fotiek? Sú ľudia digitálnému umeniu naklonení?

Tak čo si ja všímam, provokuje to najčastejšie fotografov, ktorí to sami nedokážu, alebo ktorí fotia práve podľa určitých pravidiel..(česť výnimkám), preto som aj spomínal, že neuznávam žiadné pravidlá. J Slováci sa nezaprú a keď niekto najviac múdruje, je to najčastejšie práve na slovenských fórach... Na úpravu fotiek mám veľmi pozitívny názor J Samozrejme páčia sa mi najviac fotky, ktoré majú dušu...a či je to fotomontaž, alebo foto rovno z fotoaparátu...to je mi úplne jedno J Dôležitý je pre mňa výsledok.J

Čo musí človek v tejto dobe obetovať, aby zaplnil svoju galériu tak krásnými vecami ako Ty?

Ja fotím skôr príležitostne...a svoju výstavu som zatiaľ nemal. J

Čo je pre Teba najväčšiou inšpiráciou pre tvorbu?

V prvom rade je to určite hudba...bez nej by nevznikla ani jedna moja fotka J Milujem hudbu...ale niekedy sú to napríklad sny...

Prosím, preveď nás typickým procesom tvorenia. Pripravuješ si nápady dopredu, alebo tvoríš intuitívne priamo počas tvorby?

Nemám žiadné pravidlá alebo postupy...niekedy mám predstavu už dopredu...niekedy nieJ Často krát sedím hodiny a hodiny a skúšam rôzne kombinácie...samozrejme mi pritom hrá hudba a som v inom svete J Záleží aj od nálady v akej sa nachádzam...

Aký je Tvoj najobľúbenejší kúsok v Tvojej galérii a prečo? Aký príbeh skrýva?

Tak mám viac obľúbených vecí...nedá sa to tak zhrnúť...ku každej fotke mam určitý vzťah, presne viem, ako vznikla, pamätám si atmosféru...hudbu...Ak si pozrieš moju FB stránku, tak jednoznačne najradšej mám album Mind Reflections...to som ja...to ma baví najviac ...môžem spomenúť napríklad Ghost Brigade I,Ave End I,Lonely,The Novembre Tree,Schizophrenic Prayer I a II,Out Of Myself I,Woman And Dog,Two,Full Moon Madness,My Dream Beauty I,Image Of Hope,Invia I- III,Had To Leave,Ode To Solitude,...celú sériu A Great Day For Freedom...atď J A prečo? Lebo keď som ich dokončil, mal som zároveň pocit, že sú to veci, ktoré keby som videl pri niekom inom, povedal by som si Wow..páči sa mi toJ

Čo robíš, ak práve netvoríš? Máš i iné hobby?

Áno..mám ešte kapelu J Hrám na gitare a tvorím hudbu. J

Aké máš plány so svojou tvorbou do budúcnosti?

Plány nemám v podstate žiadné...snažím sa stále zlepšovať a nerobiť chyby, ktoré som urobil predtým. J

Máš nejaký odkaz pre ľudí, ktorí by sa radi venovali foteniu alebo fotomontážam, no nemajú odvahu alebo nevedia kde začať? Je dôležitý len talent?

Či mám práve ja talent , to si netrúfnem povedať...ale určite viem,že to treba aspoň skúsiť. Ja som stále na začiatku...stále sa učím...takže ja rady ľuďom dávať veľmi nemožem. J Myslím si, že veľmi dôležité je, aby to tú osobu fakt bavilo...niekedy sedím pri jednej fotke dlhé hodiny, ale nikdy nie nasilu. Keď ma to raz „vcucne“, ťažko sa dostať späť a to je na tom krásne, a keď Ti niekto napíše, že sa v tej fotke našiel...že z nej cíti nejaké emócie, že pri nej premyšľa, vtedy viem, že to malo nejaký význam...je to úžasný pocit. J Ďakujem za rozhovor.J

Aj ja Ti BecherArt ďakujem veľmi pekne za rozhovor, dobre sa mi s Tebou pokecalo. Prajem Ti veľa dobrého svetla vo foťáku a nech múza kope ako šialená J

BecherArt-a môžete nájsť na jeho fanúšikovskej facebook stránke, hneď tuto, hen ho (ten link) J

BecherArt na Facebooku

Lucie Kout - Jej zbraňou je foťák a neváha ho proti vám použiť!

2011-05-28T21:00:00.000+02:00

Každý kreatívny človek namáča svoj štetec do vlastnej duše, aby ním mohol namaľovať kus seba. Niekedy je umenie kus tieňa, ktorý v sebe nosíme, malé tajomstvá, odmietnutia, no často i farebná paleta, kde nechýba slnkovo žltá, mrkvovo orandžová ani nebovo modrá. O tom všetkom sa dneska porozprávame s Lucie Kout.

Ahoj Lucka, vitaj na blogu My Kreatívci, pekne sa usaď, pripútaj, vzlietame :) Kto je Lucie Kout, z kade pochádza, čo robí a prečo?

Ahoj, asi neřeknu nic nového, jsem fotograf a retušér z Českých Budějovic. A dělám to proto, že mi to relativně jde a baví mne to. Není za tím žádná magie :-).

Fotografiou sa živíš. Ako vyzerá taký typický deň fotografky? Aké sú plusy a mínusy živiť sa fotografiou?

Můj typický den začíná pomalu :). Pokus o to vstát (obvykle kolem osmé, ale moc mi to nejde), pak kafe, čtení RSS a pak v neurčitou hodinu začíná práce a ta končí většinou až pozdě v noci. Nedá se říct, že bych měla nějaký extra mustr. Nevedu víkendy, pracuju vlastně pořád. I ve chvílích, kdy nedělám na komerčních věcech, dělám na těch osobních. Jakmile se do práce "zažeru", mám problém přestat. Výhodou je relativní svoboda, možnost dělat kdy se chce (ale u mne je to stejně od nevidím do nevidím), odjet na pár dní, vyřídit si co člověk potřebuje a hlavně klid, nikdo na vás neřve z pozice nadřízeného. Nevýhodou je naopak neustálé čekání na peníze, kdo zaplatí a jestli vůbec. V tomhle je jistá nejistota, ale dá se s tím naučit fungovat. Další nevýhodou jsou ta bolavá záda, oči, karpální tunel a zásadní nedostatek slunce :-).

Často sa vraví, že nie je dôležité, ako veľmi je človek talentovaný, ale veľká časť závisí i od toho, ako sa vie predať. Ako moc peniaze ovplyvňujú umenie? Vidíš internet ako kľúčový marketingový nástroj pre umelcov? Akým spôsobom dostávaš Ty svoje práce do povedomia ľudí?

Není tak docela pravda, že by talent nebyl důležitý. V podstatě by mělo jít o kombinaci obojeho. Peníze mohou být prostředek nebo cíl. Některé věci člověk vytváří, protože je potřeba platit složenky, jiné proto, aby něco sdělil. Spojit oboje je ideální kombinace. Internet je dobrý prostředek k prezentaci. Vlastně je to jediný způsob, jak se s Ondrou prezentujeme. Internet mi umožňuje pracovat s lidmi přes půl zeměkoule, to by mi asi inzerce v místním deníku nezajistila. Každopádně hezký vhled na peníze v umění vnesl Banksyho film Exit throught the gift shop, vřele doporučuji!

Ako sa pozeráš na ,,foto industry" v Čechách? Predsa len, keď si porovnáme Čechy alebo Slovensko s Parížom, stále nám chýbajú módne prehliadky, módne časopisy, atď. Aké to má dopady na fotografov? Nemajú ambíciu újsť so svojím fotoaparátom do ,,miesta diania"?

Ty, já Čechy a Slovensko nesleduju. Koukám se po jednotlivcích, kteří mne zaujmou a pak je mi jedno, jestli je to Čech, Kanaďan, Číňan nebo Rus. S lidmi v zahraničí se pracuje ale obvykle lépe, mají větší respekt k odvedené práci a hlavně nechávají větší kreativní svobodu. Našinci mají větší potřebu "mít to pod kontrolou" a to i přes to, že dané problematice nerozumí a na tom obvykle pohoří. Skvělým příkladem je třeba webdesign - čím víc animovaných bannerů, tím lépe.

Svoje fotografie ,,dokrášľuješ" Photoshopom. Do akej miery si myslíš, že dokážu grafické editory zlepšiť alebo kompletne zachrániť fotografiu? Je potrebné, aby mal fotograf i technické zručnosti (napr. znalosti o PC a pod.) ?

Základem by měl být vždy, co nejlepší zdroj. Retuš tu není proto, aby zachraňovala, ale aby vylepšila to, co už dobré je. Je na každém, aby si vybral, jestli retušovat chce nebo ne a do jaké míry. Nemyslím si, že je nutné umět upravovat fotky, stačí mít peníze a dobrý vkus a tu práci delegovat na někoho, kdo to umí. Samozřejmě vlastní znalost dané problematiky dává fotografovi výhodu, protože dokáže popsat, co vlastně chce a ví, co je možné docílit. Rekonstrukci fotek bych se snažila spíš vyhnout, pokud se nejedná o záchranu rodinných pokladů či není jiný dobrý důvod. Dá se udělat ledacos, ale zázraky bych přenechala jiným bytostem. Co se týká fotomanipulace, tak tam je to trochu o něčem jiném, jistá fotografická "tabu" padají, ale i tady platí, že zvládnutá technika jde ruku v ruce s pokrokem. Když je práce odvedena dobře a s citem, lidé snesou ledacos :-).

Máš okrem fotografie i iné hobby? Ak by si sa nestala fotografka, aké zamestnanie by si pravdepodobne vykonávala?

Tak to se přiznám, že nevím. Asi něco okolo médií. Vystudovala jsem grafiku, ale nikdy jsem nechtěla celý život sázet letáky Albertu, to mohou i jiní. Miluju kresbu, vytváření šperků, bavila mne i socha. Vždy jsem si našla nějaké to kreativní vyžití, ať už jsem tvořila něco "výtvarného" nebo psala. Teď na to není moc čas, ale ráda se k tomu vracím, s nadhledem a větší pohodou. Další velikánské hobby jsou psi, konkrétně boxeři, takže bych se asi mohla stát profi chůvou pro německé boxery. Mám pro to buňky a speciální gen, co zapřičiňuje, že mi nevadí poslintané tepláky :). Ona ta kombinace lásky ke psům a fotografie není marná, chtěla bych průběžně udělat buď fotografickou boxeří monografii, nebo i nějakou serióznější publikaci, když se najde dobrá a vzdělaná duše, která by napsala text.

Sú ešte veci, ktoré sa stále učíš a máš z nich niekedy strach? Dokáže si fotograf vôbec niekedy povedať: ,,Tak a teraz už všetko viem" ?

Možná někdo jiný, u mne to asi nikdy nenastane, pořád se objevují techniky, souvislosti, nápady, které mne oslovují. Nedá se říct, že bych měla strach z nového, mám ráda výzvy. Víc mi vadí, když selže technika, nebo když něco čas od času nedotáhnu tak, jak jsem si původně představovala. Spíš než otázky si kladu cíle.

Aké sú najdôležitejšie faktory, aby niekto vytvoril nezabudnuteľnú fotografiu? Je to fototechnika, dobre zvládnuté remeslo alebo estetické cítenie?

Jednoznačně nejdůležitější je to estetické cítění, vše ostatní se dá nějak naučit, natrénovat a vybavení časem pokoupit. Kdo nemá cit, tomu nikdo nevysvětlí, proč je zrovna taková a maková kompozice špatně. Pokud se bavíme o těch nezapomenutelných dílech, tak z pozice "umělce" (nemám to slovo moc ráda), je to spíš tak trochu náhoda spojená s tím citem a ovládnutou technickou stránkou věci. Sám o sobě si kolikrát ani neuvědomí, že to, co právě vytvořil, je ono "nezapomenutelné" dílo. Že se mi něco opravdu povedlo, mi většinou dojde, až ze zpětné vazby :-).

Aká je najdôležitejšia lekcia, akú si sa ako fotografka naučila?

Myslím, že těch věcí bylo víc, ale spíš jsem se je naučila jako člověk. Jednoduché principy. Být slušná, nedělat hned závěry, dávat příležitosti, dělit se o věci, věřit svému vkusu a blízkým lidem okolo mne. Prostě "Vše co potřebuji znát, jsem se naučil v mateřské školce.".

Pripravuješ sa na fotenie dopredu alebo sa skôr nechávaš intuitívne unášať svojou fantáziou?

Obvykle tomu předchází příprava, málokdy něco dělám "z fleku". Ta intuitivní část přichází ve fázi, kdy už se na něčem pracuje. Obvykle mne přivede někam trochu jinam, než jsem chtěla, ale důvěřovat vkusu a instinktu se prozatím vyplácí.

Z kadiaľ najčastejšie čerpáš nápady? Čo Ťa dokáže najviac inšpirovať a motivovať v práci? Je to nejaký iný umelec, fotograf, dobrá knížka či nebodaj hudba? Prezraď nám svoje tajomstvo úspechu :)

Inspirací je cokoliv. Svět okolo, muzika ani ne, spíš sociální témata, pocity, někde si něco přečtu, sleduju práce spousty lidí, ty asociace přicházejí samy od sebe a obvykle v tu nejméně vhodnou dobu.

Ako Tvoj život ovplyvnil Tvoj job fotografky a naopak? Dá sa to vôbec oddeliť?

No, překopal mi ho komplet :-). Už nemám klasickou práci pondělí až pátek od 9 do 5. Občas cestuju, občas jsem doma, občas potkávám nové lidi, takové permanentní vystavování se novým podnětům. Jsem strašně ráda, že můžu dělat práci, která dělá jiným lidem radost. Bylo pár skvělých momentů, třeba když jsem přijela fotit na Moravu a najednou koukám, dort s fotkou ode mne, co si nechala paní nadělit. To bylo tak strašně milé a zahřálo to u srdce. Nebo prostě, že mají lidi takovou radost, že si nechají mojí fotku udělat metr a půl na metr a pověsí si ji do obyváku nad sedačku a pak mi posílají fotky, jak pěkně to vypadá. Dělat lidem radost kompletně mění postoj k práci jako k něčemu, co se musí, aby se zaplatil nájem, jídlo a telefon.

Pálivá téma : aký máš názor na feedbacky na svoju prácu? Ako sa pasuješ s prípadnými negatívnymi feedbackami?

Tak ono záleží na tom, jakým způsobem se kritika podá. Specialita českých serverů je rýpavá a hloupá kritika, která má pouze zraňovat - takovou ignoruji. Takové to "je to super", "cool" apod. jde také jedním uchem dovnitř a druhým ven, ale potěší. Pak je tu ta konstruktivní kritika, která má podat nějakou informaci a za takovou jsem vděčná, ať už je pozitivní nebo negativní. Z českých webů chodím sporadicky jen na fotopátračku. Komentáře tam krásně ilustrují českou povahu, ale vždy si říkám, že i velký blb může říct velkou pravdu.

Vonku je veľa talentovaných mladých ľudí, ktorých láka fotografia. Mnohí snívajú, že sa raz stanú slávni fotografovia. Akú radu či slová by si im venovala?

Já nevím, snad jen fotit, fotit, fotit :).

Prosím, prezraď nám, na čom práve pracuješ a aké máš plány? Na čo sa môžeme tešiť?

Momentálně se snažím dodělat nějaké zakázky, psát tutorialy a články, vymýšlet a připravovat hromadu projektů, které mám v hlavě. Je toho víc než dost, ale jak dopadne realizace, to teprve uvidíme. Nechci o tom mluvit nějak konkrétně, jsem radši, když pak ukážu hotovou a dotaženou věc. Né vždycky se mi podaří dát všechno dohromady tak, jak bych si představovala. Každopádně se teď chystám fotit jednu ženskou kulturistku, to bude téma, které si míním vychutnat. Taky jsem začala nedávno retušovat pro ostatní fotografy. Je to skvělá zkušenost, juknout pod tu pokličku i jiným :). Někteří jsou skvělí lidé, hlavy otevřené, pak je to velmi příjemná spolupráce, která baví.

Nemôžem si odpustiť: Byť či nebyť? Mac či PC? Canon či Nikon? :DDDD

Je fajn být. Co se týká toho ostatního, to se nedá nějak generalizovat, jde o preference. Já nemám problém používat Mac i PC, oboje má své výhody a nevýhody. Aktuálně si brousím zuby na 15" MacBook Pro i7 případně chystaný MacBook Air, podle toho, jak ho vytuní, protože jablečné věci vydrží i moje méně šetrné zacházení a je to systém, který soběstačně obsloužím - takový operační systém pro blbce. A jelikož bude fungovat jako pracovní nástroj, takové kladivo na fotky, mám na něj jiné nároky, než na workstation. Tu mám aktuálně PC a jsem s ní spokojená. Od Win7 jsou okna stabilní a příjemně použitelná i k práci.

No a jestli Nikon nebo Canon, raději bych se rozhodovala, jestli Hasselblad nebo Phase One. Ale pro mne určitě Canon. Nikon má na poli fullframe subjektivně o něco horší zpracování šumu. Nemůžu si pomoct, Nikon šum mi vždy přišel takový nepříjemný. Nehledě na to Nikoňácké meňu :), né že by bylo vyloženě špatné, ale s Canonem se mi dělá intuitivněji lépe, přesto je potřeba mít ten manuál občas při ruce. Těch hejblátek a nastavení je tam moc. A pokud se jedná o ty laciné zrdcadlovky, je úplně jedno, co si kdo koupí, tam to vypadá všechno stejně blbě. Kdysi jsem si myslela, že je to specialita Sony, ale dnes vidím, že ten žlutozelený nádech mají všechny značky v té nižší třídě :). Pořádný rozdíl se objeví až u plnoformátu. Začínala jsem na Nikonu, pak Sony a nakonec jsme si pořídili Canon. Né že by nebylo co vylepšovat, ale barvy, šum a tovární zpracování mi vyhovuje.

Díky za pěkné otázky a zase někdy ahoj :)

Lucie

Ďakujem Lucy za skvelý rozhovor, pekne sa mi s Tebou pokecalo:) A ďakujem, že si si na nás vo svojom nabitom diáry našla kúsok času.

Lucie Kout môžete nájsť okrem My Kreatívci blogu i tu:

http://luciekout.koutmedia.com/

http://luciekout.deviantart.com/

Aaj - slečna s neobmedzenými kreatívnymi možnosťami

2011-05-22T01:54:00.007+02:00

Stále s červíčkom v hlave: ,,Čo dneska kreatívne vytvorím? Neobsedím...!" Toto je údel a znamenie kreatívnych ľudí :) Dneska porapocem so slečnou, ktorá má takýchto kreatívnych červíčkov plnú hlavu, pozrieme sa jej teda na ,,zúbok". Pripravený? 1-2-3 Teraz! :)

Aaj, vitaj na blogu My Kreatívci a ďakujem, že si prijala moju ponuku na rozhovor. Prosím, povedz nám niečo o sebe – kto je Aaj a ako vznikla jej prezývka?

Ahoj, ja ďakujem za záujem o rozhovor so mnou. Volám sa Erika a som z Košíc. Mám doma 3 psov, kocúrika, 2 korytnačky a manžela. A všetci spomenutí tvoria náplň môjho života.

A „aaj“ ? :) Mňa by skôr zaujímalo, čo si ľudia myslia, čo „aaj“ znamená. Nič sa za tým totiž neskrýva. História je dlhá, ale pravda je, že je to len náhodný zhluk písmenok, ktorý sa so mnou ťahá už od strednej.

Akým technikám sa venuješ? Ako dlho sa venuješ tvoreniu? Pamätáš si ešte svoju prvú múzu, ktorá kopla Tvoju fantáziu?

Začnem od konca. Prvú múzu si, samozrejme, nepamätám. Pamätám si len to, že už ako dieťa som stále skúšala niečo nové. Vyšívanie, kreslenie, modelovanie...ale vždy ma to bavilo len chvíľku a keď som prišla na to, ako to funguje, tak som hľadala opäť niečo ďalšie na preskúmanie :) Táto vlastnosť mi ostala až doteraz, ale snažím sa ju ovládať. To sa prejavuje hlavne v tom, že si nekupujem hneď všetky potrebné komponenty a materiál na každú techniku, ktorá ma zaujme. „Profesionálne“ sa venujem tvorbe cca 6 rokov a začalo to maľbu na tričká. Pri maľovaní som ostala doteraz, čo mi je záhadou :)) Ale asi to bude tým, že maľovanie sa len tak ľahko preskúmať nedá. Tak ma stále láka skúšať niečo nové a maľovať inak.

Pripravuješ si nápady na výtvory dopredu, alebo sa nechávaš pri tvorbe unášať ituitívne ako to práve cítiš?

Rada sa venujem zákazkám. Pri maľovaní, alebo plstení podľa predlohy toho veľa nenavymýšľam. Ale vyhovuje mi to. Nápadov mám totiž toľko, že neviem, čo skôr a tak túto zodpovednosť rada prenechám zákazníkovi. Ak ale prídem s niečím novým, je to často mix momentálnej inšpirácie a dlhozrejúcej predstavy výsledku. Nápady si zapisujem málokedy, väčšinou sa nechávam unášať momentálnym popudom. Od nápadu po výsledok často prejde aj niekoľko mesiacov.

Aké techniky Ťa lákajú do budúcna?

Všetky, na ktoré netreba poznať chemické vzorce, netreba sa držať presných postupov a netreba na to veľa materiálu, strojov a prístrojov. Nemám doma totiž miesto a nerada čítam návody.

Čo ťa inšpiruje najviac? Máš na toto nejaký tajný recept?

Inšpirujú ma moje psy a život s nimi.

Prispôsobuješ sa trendom?

Asi nie. Trendy – ak je tým myslená móda – nesledujem. Vlastne, žiadne iné... Sama nosím len rifle, tričká a tenisky a ľudia okolo mňa tiež. Pri mojej tvorbe trendy našťastie ani nepotrebujem.

Aký je Tvoj najobľúbenejší výtvor z Tvojej galérie a prečo?

Najobľúbenejší? To fakt neviem. Za tú dobu je ich už hodne a sú tak rôznorodé, že vybrať najobľúbenejší je naozaj tažké. Väčšinou som unesená z poslednej vydarenej novinky. Ale popravde, s výsledkom som málokedy úplne spokojná. Vždy sa nájde niečo, čo sa dá upraviť, ale prerobiť, ale už som sa naučila moju nespokojnosť nedávať najavo. Často vidím nedostatky len ja, pretože sa výsledok nezhoduje na 100% s predstavou v mojej hlave :) Ale aspoň nestagnujem...

Handmade na Slovensku je menej populárny ako v zahraničí. Ako to vidíš Ty? Čo pre Teba handmade znamená a prečo by ho ľudia mali kupovať? Oceňuje Slovensko dostatočne handmade výrobcov?

O handmade na Slovensku sa toho už popísalo hodne. To, prečo to nevieme oceniť, je asi v našej náture. Ja sa často stretávam s názorom, že si človek niečo vyrába sám len v tedy, ak si to nemôže dovoliť kúpiť, prípadne je materiál lacnejšia náhrada originálu. Teraz nehovorím len o šperkoch, či móde. Žiaľ, za posledné roky sa u nás uchytili mnohé čínske obchody, ktoré ponúkajú sice gýčový a nekvalitný tovar, ale za veľmi nízke ceny. A na lacné si ľudia rýchlo zvykli. Asi to je hlavný dôvod, prečo sa na handmade stále dívame cez prsty. Ručná práca je podceňovaná a považovaná za menej kvalitnú, alebo na druhej strane sa zdá byť cena privysoká, pretože ľudia stále nevedia oceniť čas a skúsenosti. Ale tiež je na mieste spýtať sa, akou mierou k tejto predstave prispievajú samotní tvorcovia. Na predajných portáloch sú často prezentovaní nekvalitnými fotografiami, prípadne poškodeným tovarom, chýbajúcim popisom, prípadne tak nízkou cenou, že nič iné si človek myslieť ani nemôže. Kým si svoj čas a ovládanie remesla nebudú vedieť oceniť samotní autori, neocenia to ani kupujúci.

Na Tvoje výtvory som narazila na stránke Sashe. Ako si sa dozvedela o tejto stránke a čo pre Teba znamená?

Na Sashe som od úplného počiatku. Pozvánku som tuším dostala mailom. A čo pre mňa znamená? :)))) Bez Sashe.sk by nebol ani tento rozhovor a možno ani moja galéria. Sashe k mojej práci patrí. A aj vtedy, ak práve nemám čas nahadzovať nové veci, alebo pracujem na projektoch, ktoré sa na Sashe.sk ani neocitnú.

Zdobíš svojími výtvormi poličky, ušká, tašky a všetky možné častí tela mnohým ľuďom, mnohým nosíš i Ty sama svoje šperky alebo výtvormi zdobíš i vlastné poličky?

Áno. Tvorím len to, čo som sama schopná nosiť, či použiť. Preto je u mňa tak málo naušničiek a tak veľa brošní, tričiek, či dekorácií. To, čo by som si sama nekúpila, k tomu nemám vzťah a nevedela by som to ani vytvoriť. Ono to tak aj celé začalo, že som stále hľadala niečo, čo mi trebalo, ale nikde to nebolo...tak som bola „nútená” vyrobiť si to sama :) Ale ako správna kováčova kobyla, tričko s portrétmi mojich psov som si musela nedávno dať namaľovať u inej šikovnice :) Po tých rokoch som už pochopila, že na toto si čas asi neurobím nikdy :)

Keby Ťa navštívil Harry Potter a vyčaroval by Ti možnosť ozdobiť nejakú známu osobnosť, kto by to bol?

Haha, teraz sa odo mňa asi očakáva vymenovať nejaké celebrity, že? :)))) Priznám sa, že nad touto otázkou som premýšľala najdlhšie. Nikdy som totiž nemala žiadne idoly a už vôbec nie herecké, či zo showbiznisu. Vo svojej tvorbe sa zameriavam hlavne na psíčkarov, tak ak by som už mala niekoho vymenovať, tak by to boli asi ľudia z tejto oblasti. Ak si ale môžem od Harryho niečo prosiť, tak nech mi pokojne pričaruje kohokoľvek, komu sa moja práca bude natoľko páčiť, že ňou ozdobí sám seba, alebo svoj príbytok.

Máš aj nejaké horror stories spojené s tvojimi výtvormi alebo aktivitami okolo nich? Možno humorné, možno smutné...

K hororom patrí krv, že? Tak tej pri plstení občas potečie hodne...A ešte patria k hororom aj krvou podliaté oči. Tak tie mám občas tiež, ak čumím na monitor do neskorej noci...

Čo robíš, ak práve netvoríš? Máš čas aj na iné hobby? Viem o Tebe, že si náruživá psíčkarka....

Hobby sa myslia aktivity po práci? Tak tie nemám. Agility, tréningy, canisterapia, krúžky na škole s malými deťmi a aj handmade každého druhu je moje hobby. Som veľmi vďačná Bohu a aj môjmu manželovi, že moje hobby je aj moja práca. Má to aj nevýhody, samozrejme, môj pracovný deň nemá ani zďaleka 8 hodín a víkendy mám najrušnejšie. Čas na „oddych“ a knižku mám asi len na pretekoch :)

Máš i nejaké rady pre ľudí, ktorí by chceli tvoriť handmade vecičky, ale nevedia ako na to? Stačí iba zručnosť? Na čo všetko sa majú pripraviť?

Priestor na realizáciu je tak veľký, že dávať nejaké konkrétne rady sa asi ani nedá. A tiež je veľký rozdiel, či bude handmade len koníček na odreagovanie, alebo seriózna zárobková činnosť. Zručnosť sa hodí, ale nemyslím si, že je najdôležitejšia. Najdôležitejší je nápad. Veľa nápadov, aby vypálil z toho množstva aspoň jeden :) A úplne super by bolo, keby to bol vlastný nápad. Handmade je totiž hlavne o duševnom vlastníctve.

Ďakujem Erike za naozaj inšpiratívny rozhovor, bolo mi potešením s ňou pokecať. Rozmýšľam, či na My Kreatívcoch nerozbehneme diskusiu, čo môže skratka Aaj znamenať :) Schválne, kto dá najoriginálnejší a najkreatívnejší? :) Komenty môžu pridávať ľudia bez obmedzenia osobnej slobody, nemusíte byť blogspoťáci :) Ok, začnem ja: Aj Asteroid Jem :) Naozaj, skúšala som niečo, čo by vyjadrovalo osobu, ale Aaj je náročná skratka :) A ja skutočne niekedy jem asteroidy :)

Eriku aka Aaj môžete nájsť i tu:

Trošku hrabania sa v súkromí:)

Aaj Flickr

Aaj video

Melly - bytosť obsypaná farebnými korálkami

2011-05-18T17:17:00.004+02:00

Predstavte si, že by sme sa spolu šli poprechádzať po Wonderlande. Pili by sme kakavko a popri rozhovore o kvitnúcich hovoriacich orchideách by sme míňali okolo seba bieleho zajaca s hodinkami, pozdravila by nás Alica a zakývalo by nám množstvo voňavých, rozkvnitnutých kvetín a stromov .... Za piatou zákrutou, tam pod višňovým stromom, by sme našli sedieť malú milú bytosť celú obsypanú farebnými korálkami. Že to nie je možné? Nech sa páči, kakavko je už nachystané.

Melly, vitaj na blogu My Kreatívci a ďakujem, že si prijala moju ponuku na rozhovor. Prosím, povedz nám niečo o sebe – kto je Melly a ako vznikla jej prezývka?

Ja ďakujem, že si ma oslovila. :-) Melly je Melly Wilkesová z Odviate vetrom, v pätnástich som začala prezývku „Melly“ používať na nete a tak som sa s ňou zžila, že som o značke šperkov ani na chvíľu neváhala. Dnes na ňu v pohode reagujem keď ma tak niekto osloví. Melly ma vtedy zaujala tým, že hoci bola krehká bytosť, v kľúčových situáciách dokázala byť silná a statočná, bola láskavá k ľuďom a taká jednoducho dobrá. Tiež sa snažím byť dobrým človekom, no zistila som, že Melly z knižky je na môj vkus príliš konformná. Ja som v duši trošku rebel, túžim byť sama sebou, ísť svojou cestou... Ľúbim svojho muža, rodinu, prácu, snažím sa myslieť pozitívne a byť vďačná.

Ako dlho sa venuješ šperkovaniu a ako si sa k nemu dostala? Pamätáš sa ešte na prvú múzu, ktorá kopla Tvoju šperkovú fantáziu?

Tvorenie a ja sme kamaráti odvždy. Prvý „ šperk” som vyrobila asi ako dvanásťročná, kvetinkovú šnúru z drobučných korálok. Potom dlho dlho nič a teraz asi šesť rokov aktívne šperkujem. Spraviť tú prvú, na študenstké pomery šialenú, objednávku materiálu z ČR s ešte šialenejším poštovným bola tá najlepšia vec, čo som mohla urobiť. A ďakujem rodičom, že ma vtedy posmelili.

Pripravuješ si nápady na šperky dopredu, alebo sa nechávaš pri tvorbe unášať ituitívne ako to práve cítiš?

Ako kedy. Niekedy sa prehrabujem v materiále a tvorím intuitívne, inokedy si kreslím nápady do zošitka a následne hľadám vhodný materiál, inokedy sa snažím napríklad chvíle čakania využiť na aktívny brainstorming.

Akými technikami najčastejšie pracuješ, aké Ťa možno do budúcnosti lákajú, čo Ťa inšpiruje a do akého štýlu sa zaraďuješ?

Venujem sa korálkam veselým aj exkluzívnym, práci s polymérovými hmotami, experimentujem so sklom v našej novej profi piecke, tak trochu kreslím... Zanedlho sa chystáme s mužom na kurz vinutých perál do ČR a láka ma aj práca s kovovými hmotami a pravé smalty. Túžim vytvoriť kolekciu vážnejších originálnych úplne umeleckých šperkov. A snívam o písaní... Napísať knihu. Čo ma inšpiruje? Snažím sa chodiť s otvorenými očami a čerpať z kadiaľ sa dá. Ale zvlášť stromy, kvety.... to je niečo úžasné. Keď raz za čas vypadnem z mesta a pozerám na lúku ako sa nad ňou farbí obloha do tisíc odtieňov ružovej, vravím si, že príroda, Boh, vesmír alebo čokoľvek v čo veríte, je umelec, ktorý nemá páru :-)

Prispôsobuješ sa trendom?

Keď sa mi trend zapáči, rada sa ním nechám strhnúť (napr. muž sa na mi smeje, že som úchylná na bodkované veci). Čo sa mi nepáči, netvorím ani nenosím.

Aký je Tvoj najobľúbenejší výtvor z Tvojej galérie a prečo?

Najradšej mám čerešničky, skoro stále ich nosím, lebo sú veselé a optimistické. Čo sa týka takej tej pracovnej obľúbenosti a hrdosti, vždy sa nadchnem pre niečo iné, nové. Momentálne som hrdá na sklíčka, čo som upiekla minulý týždeň, hoci niektoré sa akozvyčajne nepodarili :-D

Šperkami sa živíš. Určite majú ľudia predstavu o Tvojom zamestnaní, že si ráno vstaneš kedy chceš, celý deň si robíš čo sa Ti zachce a užívaš si tvorbu. M ohla by si nás uviesť do naozajstnej reality?

Ďakujem za túto otázku. Stretávam sa s úplne skreslenými predstavami o mojej práci. Niektorí to považujú za podradnú prácu a myslia si „ ako som skončila s vysokou školou” , iní si myslia, že mám určite nadmerne zarábajúceho manžela, ktorý ma vydržiava a ja sa bavím, ďalší závidia (niektorí v dobrom, niektorí v zlom), lebo si myslia, že môj deň je asi taký ako si opísala a ešte ku tomu asi zarábam milióny. Vôbec netuším, kde na to ľudia chodia. Vôbec to nezodpovedá realite. Podnikanie, v tom, čo vás baví je radostný, ale tvrdý chlebík :-) Donedávna som pracovala doma v našom jednoizbáčiku, bol to veľký boj. Neupratateľný neporiadok, kúsky drôtikov v posteli, kúsky polymérovej hmoty na ponožke, tony korálok kade teda, sklo trvale rozložené na kuchynskom stole. Ono sa to zdá vtipné, ale keď človek deň čo deň, noc čo noc žije v práci medzi haldami materiálu, a navyše celé dni sám, je rád, že počuje aspoň hlúpu telku ako kulisu... Nerobí to skrátka dobre. Sociálna izolácia, depresívne nálady, z malého neurotika sa stal veľký neurotik, všetkého som sa bála... Asi pred dvoma mesiacmi som tomu urobila rázny rez, časť vecí presťahovala k mužovi do firmy (týmto ďakujem jeho rodičom, že mi to dovolili), mám tam svoj kútik. Do práce chodím klasickým spôsobom, o ôsmej s mužom, vybavujem maily, balím zásielky, riešim dodávateľov, faktúry, fotím, tvorím (ku tomu si najnovšie púšťam prednášky týkajúce sa osobnostného rozvoja, čo je úplne SUPER), pracujem tak zhruba do šiestej, občas dlhšie, v náporových obdobiach ako je predvianočné však treba potiahnuť aj do jedenástej, dvanástej v noci. A samozrejme ak mám nejaký stánok alebo akciu, predávam tam sama alebo cez víkendy spolu s manželom. Je to vždy tak trochu neistota, ako každé podnikanie, ale je to úžasná práca, každému prajem, aby mal prácu, ktorá ho baví. Nejde o to, robiť čo sa zachce, ide o to robiť čo treba s nadšením. Nehovorím, že každ sekundu, ale tak v globále.

Je to tak a je to škoda. Ale mnohí ľudia tu si často nevážia ani originalitu a individualitu človeka, takže niet divu, že ani veci. Ale nájde sa aj dosť ľudí, ktorí handmade uznávajú, čo je super. Pre mňa je handmade, že človek dá do vecičky kúsok zo seba. Myslím, že z väčšiny vecí je to aj cítiť. Vadí mi, že plno ľudí berie handmade tvorcov ako nejakých exotov alebo niekoho pod ich úroveň, prípadne priamo pred tvorcom ohovárajú a zosmiešňujú jeho výrobky alebo sa dohovárajú, že si presne tak urobia, či začnú vyhlasovať, že to a to je hodné tak 10 centov. Keď veď podobné reči v nejakom reťazci, asi je to každému jedno, ale handmade tvorcu to vždy zabolí, pretože dotyčný tým neuráža iba tú vec, ale aj jeho samého. A je to na dennom poriadku. Dvakrát to už však prekročilo všetky medze a ja, mierumilovná povaha, som dotyčných zo stánku vyhodila. Dúfam, že časom ľudia pochopia niektoré súvislosti, napríklad v Kanade sú handmade veci cenené a najmä handmade výrobcovia vnímaní ako kreatívni ľudia, ktorí si zaslúžia životnú úroveň ako „klasicky” pracujúci človek.

Na Tvoje výtvory som narazila na stránke Sashe. Ako si sa dozvedela o tejto stránke a čo pre Teba znamená?

Na Sashe som takmer od začiatku. Prvý dojem – nechápanie. Banánové želé? Cukrový psíček? Čožeee? Dnes som Sasheholik, riadim tam svoj miniobchodík, zoznámila som sa so skvelými ľuďmi, vďaka Sashe mám prácu aj v mesiacoch, ktoré boli inak úplne „ hluché” a som menej šedá myška než som bola, lebo aj vďaka Sashe som dostala odvahu nosiť farebné pančušky a začala myslieť viac farebne. Myslím, že Sashe pomohlooslobodiť jedno moje ja, ktoré bolo dlho skryté.

Zdobíš ušká mnohým slečnám, nosíš i Ty sama svoje šperky?

Jasné, a ako rada. :-)

Keby Ťa navštívil Harry Potter a vyčaroval by Ti možnosť ozdobiť ušká nejakej celebrite, kto by to bol?

Ťažká otázka :-) Napríklad Petra Němcová, Nicole Kidman, Audrey Hepburn, Kate Middleton a určite mnoho ďalších… Krásnych žien s charizmou je/bolo veľa. Keď som premýšľala nad touto otázkou, vynorilo sa mi, že by bolo úžasné ozdobovať ženy, ktoré majú nejaký estetický problem napr. veľkú jazvu apod. Mala som na stánku takú zákazníčku, no a vidieť jej oči keď odchádzala s nákupom… ďalšie tri dni ma to hrialo a reči neprajníkov mi boli úplne ukradnuté. :-) Teraz asi prehovoril psychológ vo mne a ešte som aj precitlivelá :-D

Máš aj nejaké horror stories spojené s tvojimi výtvormi alebo aktivitami okolo nich? Možno humorné, možno smutné...

Fúha, ťažká otázka. Bolo všeličo – dobrodružné chvíle na jarmokoch, bizarné pracovné zranenia, krádež nielen tovaru, ale i fotky napríklad – ale žeby vyslovene horor? To asi nie. Našťastie :-)

Čo robíš, ak práve netvoríš? Máš čas aj na iné hobby?

Aaach, moc nie. Čítam, som závislá na počítači, trávim čas s rodinou, píšem blogy/žurnály. Vrámci nového zdravšieho žitia chodím na zumbu a snažím sa viac času tráviť vonku. Ešte by to chcelo viac spoločensky žiť :-)

Máš i nejaké rady pre ľudí, ktorí by chceli tvoriť handmade vecičky, ale nevedia ako na to? Stačí iba zručnosť? Na čo všetko sa majú pripraviť?

Asi podľa toho či to chcú robiť pre seba pre radosť alebo profi. Ak pre seba, tak snáď len tú chuť, trochu času, základný materiál, ani zručnosť príliš netreba podľa mňa. A už len užívať radosť a relax z tvorivého procesu. Ak profi, tam to chce aj zručnosť, aj trocha talentu, nadšenie a trpezlivosť, určitú vstupnú investíciu, odvahu byť za blázna, silu na boj s byrokraciou a chuť dávať zo seba to najlepšie. Nečakať, že pôjde všetko hladko a brať to ako súčasť procesu.

Ďakujem za priestor :-)

Aj ja ďakujem Tebe Melly za farebný rozhovor :-)

Melly môžete okrem višňového Wonderlandu nájsť i tu:

Melly Facebook Fanpage

Melly Sashe Obchodík

Melly Oficiálna Stránka

Melly Blog

Melly Písalkový Blog:)

Svoje výrobky vytvorila a nafotila Melly. Portrétové fotografie Melly použité v tomto príspevku nafotila šikulka Terézia Plešová.

Šperky z vlasov a zubov

2011-02-28T00:04:00.000+01:00

Nie, nežartujem :) Šperkárka Polly van der Glas sa rozhodla, že na trh príde s niečím originálnym a prapodivným ... and here it is:

Ak najbližšie pôjdete k zubárovi alebo kaderníkovi, nezabudnite si odložiť materiál na kreatívnu tvorbu :)

Rozhovor: Lady of Pemberley - šperkárka z minulosti

2011-02-22T02:44:00.004+01:00

Nebolo by úžasné, keby sme mali časostroj a mohli by sme sa preniesť do minulosti? Poprechádzali by sme sa po viedenskom korze v roku 1920, alebo by sme si zašli do divadla v Prahe v roku 1890. Pre každého milovníka módy by to bol určite zážitok! Už nemusíte snívať! Predstavím vám slečnu, ktorá vás dokáže preniesť do minulosti jedným jediným nadvihnutím veka od svojej vintage šperkovničky. Reč je o šperkárke s tajomnou prezývkou Lady of Pemberley, ktorá kúzli nadčasovo moderné šperky, okolo ktorých sa vznáša opar nostalgie a tajomna. Ďakujem, že si prijala pozvanie na blog My Kreatívci. Pekne vítam!:)

Prezraď nám, kto je Lady of Pemberley, z kade pochádza, čo robí a ako vznikla jej prezývka?

Ehm...Lady of Pemberley vlastně žádná lady není. Pokud vím, v žilách jí nekoluje ani kapka modré krve. Je to slečna něco málo přes dvacet, pochází z Napajedel – malého města u Zlína – ale momentálně má druhý domov v Olomouci, kde studuje angličtinu pro tlumočení a překlad. No a přezdívku nevymýšlela moc dlouho – její první šperkovou inspirací byla Jane Austenová a její Pýcha a předsudek... a protože vždy milovala pana Darcyho, právoplatného pána na Pemberley, bylo to jasné :)

Ako by mala byť a vyzerať slečna, ktorá nosí Tvoje šperky? Do akého štýlu sa sama zaraďuješ?

Měla by to rozhodně být slečna či paní, která ráda sní...jako já. Žádná jiná kvalifikace k nošení mých šperků není třeba :) Pokud se ptáš na můj módní styl, tak nosím od všeho trochu a snažím se vymýšlet neotřelé kombinace. Mou celoživotní láskou je krajka v mnoha podobách...a také fialová barva, tylové sukně a barevné punčocháče!

Čo Ťa najviac inšpiruje v tvorbe? Je to nejaký umelec, hudba, alebo dobrá knižka? Akým spôsobom zdokonaľuješ svoje techniky a ako k Tebe prichádzajú nápady?

Literatura je jasná, ta mě inspiruje neustále. Už jsem měla dvě austenovské kolekce, pak jednu větrně- hůrkovskou, teď miniaturní marcelo-proustovskou... Ráda pojmenovávám své šperky po literárních postavách, po básních či písničkách. Snažím se, aby moje šperky měly vždy více rozměrů – aby si třeba někdo koupil můj klíčový náhrdelník z kolekce „The Hidden Door“, v popisu výrobku si přečetl, že kolekci inspirovala píseň „Blinding“ od Florence and The Machine, písničku si pustil a cítil, že šperk a píseň tvoří dokonalou dvojici.

Spousta nápadů ke mně přichází v noci, než usnu, a proto mívám většinou po ruce svůj pemberleyovský diář, kam si nápady při světle z mobilu zapíšu, než mi utečou. Hodně se dívám kolem sebe, do světa módy, ale i do přírody, na staré fotografie, na lidi ve vlaku...Nápady se schovávají na těch nejroztodivnějších místech.

Co se týče techniky, tak se většinou držím svého osvědčeného ketlování a sem tam nějaké práce s textilem. Chtěla bych toho vyzkoušet spoustu, hrozně dlouho už si brousím zuby třeba na křišťálovou pryskyřici, ale není kdy...jenom se mi plní ten diář :)

Pamätáš si ešte ako si sa prvý krát dostala k tvorbe šperkov? Bolo to viac menej náhodné alebo si odjakživa vedela, že toto je to čo Ťa baví?

Oj, to se odehrálo snad někdy v pravěku....aspoň mně to tak připadá. Ale doopravdy to bylo teprve před dvěma lety. Dostala jsem se k tomu víceméně náhodou, i když jsem už odmalička pořád něco kutila a vyráběla. Ale jednou mi kamarádka ukázala jeden český handmade server (Fler.cz) a bylo zle. Každý den jsem tam trávila spoustu času, nakupovala hromady šperků a čím dál víc jsem toužila po tom, abych si některou z těch krás mohla vyrobit sama. Po čase jsem se odhodlala, nakoupila první sadu kleští a už to

jelo :)

Preraziť v handmade sfére je pomerne náročné, ako sa s tým pasuješ? Akú váhu prikladáš promotion-u a akým spôsobom dostávaš svoje výrobky do povedomia ľudí?

Pamatuju si, že ze začátku jsem byla plná iluzí, myslela jsem si, že udělám hroznou díru do světa – nestalo se tak, samozřejmě :) Ale nevzdala jsem to, hrozně mě to bavilo, a postupně se kolem mě začal vytvářet okruh stálých fanoušků, kteří mě podporují a dodávají mi sílu do dalšího tvoření. I proto jsem se rozhodla založit si blog, kde se snažím ukazovat nejen svoje hotové výrobky, ale také proces jejich tvoření, pomůcky, inspiraci atd. Blog je podle mě úžasný marketingový nástroj. Čtenáři si o tobě mezi sebou řeknou, a tak se o tvé tvorbě dozví i lidi, kteří by se o ni normálně nezajímali.

Pôvodne si tvorca a predajca z Čiech. Nedávno si si otvorila i slovenský online obchodík. Vedela by si porovnať slovenskú a českú handmade scénu? Ako to vyzerá s handmadom u vás v Čechách?

Řekla bych, že Češi a Slováci k sobě mají blízko jak jazykem a kulturou, tak i talentem a fantazií. Slovenská handmade scéna je sice menší, ale zato mi připadá přátelštější a otevřenější. U nás v Čechách už korálkuje kde kdo, takže trh je momentálně trochu přesycený...

Prečo si myslíš, že zákazníci by mali dať prednosť handmade náušniciam pred Tými z bežných obchodov? Keby si mohla pár slovami opísať čo je to handmade a čo pre Teba znamená, bolo by to?

Poslední dobou dávám přednost výrazu „heart-made“ – dělaný srdcem – před „hand-made.“ Můžeme vedle sebe položit dvoje náušnice – jedny se skládají z jediného korálku a z náušnicového háčku. Druhé jsou vyrobené z fimo hmoty, ve tvaru růžiček, složené z desítek miniaturních okvětních lístků. Na oba páry náušnic se dá použít označení „hand-made“, ale troufám si říct, že „heart-made“ budou jenom jedny. A v tom pro mě spočívá celá filozofie „hand-made / heart-made“: hrát si s materiálem, posouvat jeho i své hranice možností, používat tradiční materiály netradičním způsobem, dát šperku jméno, příběh, duši, život. A právě kvůli tomu příběhu stojí za to koupit si náušnice ne v obchoďáku, ale třeba na SAShE či na Fleru :)

Priznaj sa nám, nosíš i Ty sama svoje náušničky? J

Občas, ale musím se přiznat, že o mně platí, že kovářova kobyla chodí bosa – většinu svých výtvorů dávám do „oběhu“ :) Když už si něco vyrobím pro sebe, tak je to většinou náhrdelník – náušnice už moc nenosím.

Keby Ťa navštívil Harry Potter a dal by Ti zázračne možnosť ozdobiť pár celebrít, kto by to bol?

Jednoznačně zpěvačku Florence Welch z Florence and The Machine, to je moje modla. A pak třeba Helenu Bonham Carter ( miluju její tvář a vlasy) nebo January Jones.

Stala sa Ti počas tvorby alebo činností spojených s ňou aj nejaká horror story?

Definuj „horror story“ :) Počítá se nedodání zaplaceného materiálu, který jsem si objednala na valentýnskou kolekci?

Aké máš plány so svojou handmade tvorbou v budúcnosti? Vidíš sa ako profesionálny dizajnér šperkov?

O tom jsem nikdy nepřemýšlela...vidím se jako profesionální překladatelka s velkým koněm – čili s koníčkem v podobě šperkování, který narostl do obřích rozměrů :)

Ak by nás čítali ľudia, ktorí by to tiež chceli vyskúšať s handmadom, mala by si pre nich nejaké skvelé rady – do & don´ts?

Nenechte se strhnout mainstreamem. Inspirujte se, ale nekopírujte. A myslete pozitivně :)

Ďakujem Lady of Pemberley za skvelý pokec, bolo mi cťou! Prajem(e) Ti všetko dobré v tvorbe, nech sa darí!

.... A už teraz pokukávam, poškuľujem po galérii slečny Pemberleyovej s nádejou, že v nej nájdem nové slávne Pemberlejovské kľúčikyJ

A vy môžete nakuknúť spolu somnou. Jej tvoreníčka nájdete buď na Sashe alebo na Flér. A ak máte stále chuť čítať ďalej, i keď už nie je čo, môžete sa premiestniť z My Kreatívcov na Aďkin blog Door to Pemberley, aha tu.

Ďakujem za priazeň:) Nového hosťa privítame medzi nami už v priebehu pár dní. Zatiaľ čusky busky autobusky! :)

xoxo

Vaša

Rozhovor: LucLac - Upgradnutá Frida Kahlo

2011-02-16T15:08:00.000+01:00

Rozmýšľala som, kto by mohol byť mojím ďalším hosťom na blogu My Kreatívci. Hľadala som niečo krásne a originálne. A v tom som narazila na slečnu s prezývkou LucLac. Jej maľby mi evokujú upgradnutú verziu Fridy Kahlo - je veľmi farebná, perfektne estetická, záhadná a necháva nakuknúť do ženskej duše zaujímavým spôsobom. Svojou originalitou nemá páru a tým sa rozhodne zaradila do môjho listu ,,must have on this blog". A som šťastná, že LucLac aka Lucia Laciaková prijala moje pozvanie k rozhovoru a týmto sa jej chcem veľmi pekne poďakovať.

,,Let me ask you something, what is not art”? – Unknown author

Umenie je neidentifikovateľný pojem. Nikto ho nikdy neohraničil, má mnoho podôb. Niekto ho používa na útek od reality bez toho, aby opustil obývačku, Pablo Picasso ho nazval ďalším spôsobom ako si viesť denníček a John Lennon sa vyjadril, že pre neho je umenie útek k Bohu alebo od Boha. V každom prípade umenie je pre každého umelca autobiografické a kopíruje jeho osobnosť. Čo pre Teba znamená umenie? Čím sa inšpiruješ? Čo je pre Teba najdôležitejšie prečo byť umelcom a aké posolstvo by si si priala, aby si ľudia z Tvojích malieb odniesli?

Asi to mám zakorené hlboko v sebe už od útleho detstva – nič neškatuľkovať, nekategorizovať, nepomenuvávať. Neodsudzovať ľudí, veci. Rada nechávam veciam priestor, voľnosť. Rovnako tak aj sebe a ľuďom okolo. Nemám preto vytvorenú definíciu ani pre umenie. Je to podľa mňa zbytočne zväzujúce. Nechcem sa ani nikde zaradiť svojim štýlom maľovania. Ak sa raz ráno zobudím a budem mať nutkanie niečo vyjadriť prostredníctvom geometrických tvarov, kľudne si to nazvite kubizmom, no v ten istý deň som schopná len tak pre potešenie si namaľovať rýdzo-rýdze realistické zátišie s jabĺčkami, či vyšantiť sa pofŕkaním plátna farbami hlava nehlava. Je to o nálade, o pocite, o chuti. Skoro ako s jedlom J Už na škole som „neznášala” (možno silné slovo ale výstižné) kritikov umenia. Takých tých „naslovovzatých” odborníkov, ktorí majú kvázi právo niečo posúdiť (poprípade rovno odsúdiť) Je mi to proti srsti. Ako môže niekto hovoriť napr. o autorskom zámere, písať o ňom rozsiahlé referáty, recenzie a posudzovať „čo tým chcel autor povedať”? To môže jedine on sám. Ak to vôbec vie J Ak by som sa predsa len mala pokúsiť o nejakú definíciu, tak by som potom povedala, že v dnešnej dobe, keď každý by len „bral”, je pre mňa umenie „schopnosťou dávať”. Keď tvorím, už samotný proces mi „dáva”. Dáva mi dobrý pocit, radosť. Takisto potom verím, že moje dielka dávajú zas niečo druhým. Čo, to už nechám na nich, no dúfam, že tiež niečo pozitívne. O tom by to malo byť. Alebo aj nemalo. Je to o osobnom zámere každého.

Ako dlho sa venuješ maľbe a ako si sa k nemu dostala? Študovala si umenie, či si samouk? Mala si odmalička (alebo niekto z Tvojej rodiny) umelecké vlohy?

Maľovaniu či kresleniu sa venujem hádam odkedy som sa naučila držať ceruzku v ruke. Prirástlo mi to k srdcu, naši vravia, že som si kreslila vždy a všade. Viedla ma k tomu celá rodina, poctivo moje výtvory chvalili a „úplne že najradšej” som mala tie tatove. Nikto iný nevedel nakresliť taký úžasný rozprávkový hrad so stovkami vežičiek a padacím mostom, pod ktorým v jaskyni sídlil trojhlavý drak. Dodnes si tie jeho kresby pamätám, dúfam, že ich bude čochvíľa kresliť aj môjmu synátorovi J Neskôr v škole, som si čmárala do zošitov, na lavicu (mala som na to špeciálny obrus aby som neničila štátny majetokJ ), kreslila som si aj na ruku, keď nebolo k dispozícii nič iné.. Na základnej umeleckej škole som absolvovala 4 roky výtvarného krúžku, no potom ma to odvialo na anglické gymnázium. Odtiaľ mali moje kroky smerovať na vysokú školu s ekonomickým zameraním, no ako to deti radi a často svojim rodičom robia, vzoprela som sa týmto dobre mieneným rodičovským plánom a skúsila som šťastie na talentovkách. Prijali ma na odbor slovenský jazyk – výtvarná výchova. Neskôr som k tomu ešte pribrala angličtinu. Urobila som vlastne taký učiteľsko – umelecký kompromis. Neľutujem, bolo to správne rozhodnutie.

Prosím, preveď nás typickým procesom tvorenia svojích malieb. Pripravuješ si nápady dopredu, alebo sa nechávaš unášať intuitívne počas maľovania? Ako dlho Ti trvá nakresliť obraz a aké tooly pri tom najčastejšie využívaš?

Teraz by som asi nemala prezradiť všetko, možno sklamem očakávania a predstavy o vzniku „umeleckých diel” J

Obvykle pracujem večer, keďže mám ročného špunta, ktorý dá v celku zabrať, kým je v bdelom stave. Ale večer, keď zaspí, dočkám sa času pre seba. Najskôr si navarím asi tak liter čaju, aby som mala čím zapíjať ”tvorívé záchvaty”. Rozložím si všetky dôležité inštrumenty, kde inde, než na zemi. Žiadne stoly, kresliace dosky, či stojany mi nič nehovoria. V tureckom sede, na mojom „pracovnom koberci”, ktorý už má fľaky od farieb všetkých odtieňov, pri zvukoch rozličných SíEsÁjkach, Kostiach, Klamaroch či Vtierkach menom Castle vznikajú všetky moje vecičky od tričiek, obrazov až po šperky J Tak a je to vonku. Žiadne aromalampy, kadidlá, Beethovenove symfónie, ani inak sofistikované či mystické atmosféry umenia podškrtávajúce rituály nepraktizujem. Tak. Jediné, pri čom tvoriť neviem, sú správy. Sú príliš negatívne deprimujúce a politické. Preto ich radšej nikdy nepozerám.

Na tvorenie používam čokoľvek, čo ma napadne a s čím sa dá pracovať. Poprípade, na čo mám náladu a čo je práve po ruke. Pastelky, akvarelové farby, akryl, ceruzky, kriedy, perá, fakt čokoľvek. Som za rôznorodosť. Často závidím umelcom tie krásne diáriky s nápadmi, kresbami, náčrtmi, také milé pestré, plné myšlienok. Vždy tvorím „naostro”, málokedy si robím koncept, keď už, tak je to väčšinou tak nasilu, že „no poď moja, skúsime si zaznamenať nejaký nápad skôr ako ho zabudneš a potom ho spracujeme”. Väčšinou to ostane len pri tom koncepte a ďalej s tým už nepracujem, lebo ma napadne čosi iné, čo je čerstvé. A to má väčšie čaro. Je v tom príchuť nedočkavosti. Predpripravené a odležané veci nemusím.

Máš nejaké obľúbené knížky, filmy či umelcov, ktorí Ťa inšpirujú?

Nenapadá ma nič konkrétne, čo by som považovala za priamo inšpirujúce. Naopak, mám obrovské množstvo vecí, ktoré mám rada a ktoré ma možno nepriamo alebo nevedomky inšpirujú. Niekedy to je film, ktorý si pozriem, alebo len veta v ňom. Inokedy pieseň. Veľa teraz čítam a už niekoľkokrát sa mi stalo, že ma podvedome inšpirovala napríklad postava z nejakej knihy. Sú situácie v živote, ktoré ma inšpirujú, aj tie každodenné. Je to rôznorodé. Vždy vravím, že treba mať oči otvorené (aj uši a ostatné zmysly), nikdy nevieš, kedy ťa múza nakopne J

Na Tvoje krásne maľby som narazila na stránke Sashe venovanej kreatívnym ľuďom a ich výtvorom. Ako si sa dozvedela o tejto stránke a čo pre Teba táto stránka znamená?

Na Sashe som narazila niečo pred vyše rokom, najskôr som tak pokukávala, ochkala a achkala nad krásnymi vecičkami, zbierala odvahu sa pridať, no a tuším niekedy v marci či apríli minulého roka som sa stala súčasťou. Aj to považujem za dobrú voľbu. Vlastne výbornú. Dala mi šancu byť samostaným človekom, inšpirovala ma, no a v neposladnom rade ma motivovala interakciou obrovského množstvom ľudí, ktorí svojimi komentármi, „lajkmi” a inými povzbudeniami posúvajú človeka vpred. Sashe je super projekt. Také niečo sme tu fakt potrebovali!

Vo svojom Sashe obchodíku sa nenachádzajú iba maľby, ale čoraz častejšie do nich pribúdajú aj handmade vecičky. Našla si sa aj v tejto kreatívnej činnosti? Aká technika Ťa najviac učarila?

Som tvor zvedavý, multifunkčný, neposedný. Pri jednej činnosti, akokoľvek ma nadchne, nevydržím dlho bez toho, aby som ju aspoň trošku nepozmenila, či neposunula do iného levelu. Nerada stagnujem. Robím veci tak ako prídu, nejako sa to samo vyvíja do ďalšej a ďalšej podoby. Je to prirodzený priebeh, ktorý má svoju logiku, postupnosť. Najskôr farby, štetec - klasika. Potom sa to pofotí, keď už to dostanem do počítača, nedá mi sa s tým nepohrať, hľadať nový rozmer. Od toho je už len krôčik k tomu, aby som to orezala, vytlačila a urobila napríklad náušnice. Hľadám nové možnosti, ako to ďalej využiť a baví ma to. Nemám nič „najobľúbenejšie”. Vyžívam sa v tom, že to môžem striedať – vďaka tomu ma to neomrzí a prichádzajú ďalšie a ďalšie nápady.

Čo robíš, ak práve netvoríš? Máš čas aj na iné hobby?

J Veľmi dobrá otázka. Keďže som momentálne na materskej, nemusím asi nikomu „znalému problematiky” hovoriť o nedostatku času pre seba. Kradnem si každú minútku, kde sa len dá. Kdesi som čítala, že ženy po skončení materskej „DOVOLENKY”!!! J sú najvhodnejšie na pozície manažerov, pretože majú dokonale zvládnuté organizovanie práce. Absolútne súhlasím.

Ak sa mi teda podarí mať nejakú chvíľku pre seba mimo tvorenia a „mamičkovania”, tak niečo čítam, vyrábam, stretávam sa s priateľmi alebo „googlim”. Internet je dokonalý vynález, kde sa dá nájsť všetko, čo človeka zaujíma. Viem sa prostredníctvom internetu naučiť nové techniky, spôsoby tvorenia a preto si myslím, že ak niekto s prístupom na intenet používa vo svojom slovníku slovíčko „nedá sa”, „neviem ako”, je jednoducho lenivý. Dá sa všetko, len si to treba vygoogliť a naštudovať J

Aká je Tvoja najobľúbenejšia maľba z Tvojej galérie a prečo? Má nejaký príbeh?

Tak možno prekvapujúco, ale je to Smelly cat, ktorá bola tuším jedna z mojich prvotín na Sashe. Inšpirovala ma moja obľúbená pesnička „Fíbí Bufetovej” z obľúbeného seriálu Priatelia. Smelly mi prirástla k srdcu a dodnes ju hrozne rada maľujem. Príbeh nemá žiadny, proste ma jej podoba len tak napadla, keď som si pohmkávala tú pieseň.

Aké plány máš so svojou tvorbou do budúcna? Vidíš sa aj o 10 rokov za plátnom so štetcom v ruke?

Myslím, že dokým budem mať ruky a oči zdravé a budem vedieť držať štetec či ceruzku v ruke, budem kresliť. To nie je o plánoch. To je láska na celý život. Tú len tak nerozvedieš. Či už ma to bude živiť, alebo nie. Či budem maľovať aj pre druhých, alebo len tak sama pre seba. Tajne dúfam, že sa nalepí niečo aj na syna a budeme spolu už čoskoro kresliť prvých hlavonožcov J Ak však mám na seba čosi tajné odtajniť, tak moja fatázia si predstavuje mňa ako babičku na dôchodku niekde v malom romantickom domčeku porastenom brečtanom niekde na pobreží, ako si maľuje v záhrade v slamenom klobúku ovievaná príjemným morským vánkom J Snívať je krásne, no čo ak raz predsa. Také Španielsko, hmm J

Máš nejaký odkaz pre začínajúcich maliarov, ktorí nevedia kde začať, alebo si neveria? Sú okrem talentu dôležité aj iné faktory?

Práve naopak, ja si myslím, že talent nie je dôležitý. Dôležitá je chuť tvoriť. To je ten správny pohon. Napokon, kto je kompetentý, aby posúdil, či človek má alebo nemá talent? Ak raz niekto rád tvorí, kreslí, maľuje, tak nech to robí. A to, či si nájde svoje publikum, či už mu to pôjde alebo nie, sa uvidí. Myslím si, že ak niekto robí len preto, aby uspel a ženie ho len úpech či túžba po uznaní, ďaleko nezájde. Aj keď zdravá ambicióznosť zas nie je na škodu. Proste a jasne, ak máš chuť maľovať, maľuj. Ak nie, rob niečo iné. A ak niekto vraví, že na to nemáš, že to nie je pekné, alebo, že namáš talent, tak sa na neho z vysoka vykašli. J

Ďakujem Lucke za v skutku príjemný rozhovor a prajem jej veľa úspechov s tvorbou. Jej práce si môžete prezrieť i kúpiť v jej virtuálnom Sashe obchodíku tu:

Ďakujem za priazeň a nášho ďalsieho hosťa privítame medzi nás začiatkom ďalšieho týždňa!

xoxo

Vaša

Rozhovor: Berry Napoleon - náušničková kúzelníčka

2011-02-13T23:11:00.002+01:00

Dnešný a historicky prvý rozhovor na My Kreatívcoch by som načala vetičkou, ktorú som našla na blogu môjho dnešného hosťa:
„Taká chudoba ešte v celej histórii ľudstva nikde nebola, aby sa baby nekrášlili.”
A je to pravda!

Mojím hosťom nie je nik iný ako náušničková kúzelníčka – slečna Berry Napoleon. Pod rukami tejto slečny vznikajú unikátne handmade (aj) naušničky, ktoré majú v sebe nádych Indického korenia a extravagancie. Dnes je ten deň, kedy sa s ňou porozprávame o jej tvorbe a handmade.

Berry vitaj a ďakujem, že si prijala moju ponuku na rozhovor.
Prosím, povedz nám niečo o sebe – kto je slečna Napoleon a ako vznikla Tvoja prezývka?

Som večné dieťa, ktoré odmieta dospieť. Niečo ako Peter Pan v dievčenskom prevedení. Rada sa hrám, kreslím, majstrujem, vymýšľam hlúposti... Svet dospelých neviem (nechcem) pochopiť.
Berry Napoleon je inak môj obľúbený ovocný koláč. Keď si to dáš do Googlu, vyhodí Ti aj recept ;)

Tvoje šperkové výtvory sú jedna báseň. Do akého štýlu sa zaraďuješ, s akými materiálmi, technikami najčastejšie pracuješ? Kto je Tvoja cieľová skupina a čo Ťa inšpiruje?

Na strednej škole som študovala Scénickú a kostýmovú tvorbu, čiže divadlo. Väčšina vecí, ktorú som sa tam naučila, mi asi ostala doteraz. Keď tvorím, vždy mám nejaký konkrétny koncept, alebo charakterovú postavu, ktorú som si predstavila. Väčšina je rozprávkového charakteru, glamour a vintage. Inšpirujem sa aj rôznymi kultúrami a štýlmi.
Vyrábam prevažne z kovov a rôznych sklenených korálikov. Teraz sa však pomaly začínam preorientovávať aj na nerasty a možno časom aj drahé kovy…
Cieľová skupina sú všetky víly, indiánky, Šeherezády a princezny, ktorým sa moja tvorba páči a chceli by ju nosiť .)

Prispôsobuješ sa trendom?

V mojej Krajine-nekrajine neexistujú trendy. Trend je krátkodobý pojem. Mám rada veci, ktoré sú večné.

Vždy si chcela tvoriť šperky, alebo je to niečo na čo si prišla až neskôr? Ako dlho sa venuješ handmadu a ako si sa k nemu vôbec dostala? Prečo práve šperky?

Už od malička som sa chcela venovať niečomu tvorivému. Moji rodičia radi spomínajú, keď som ako trojročná poobliekala bábiku do obyčajných kúskov látok bez použitia nožníc a šitia, a potom nikto nechcel veriť, že taký outfit som jej vymyslela ja sama.
To boli také prvé začiatky. K šperkom som sa dopracovala postupne. A bohvie, k čomu všetkému sa ešte dopracujem…

Handmade scéna na Slovensku ešte nie je tak populárna ako v zahraničí. Ako to vidíš Ty? Čo pre Teba znamená handmade a prečo by si ho mali ľudia kupovať? Oceňuje Slovensko dostatočne handmade výrobcov? Myslíš, že ekonomická kríza ovplyvňuje nákupnú silu handmade vecičiek?

Handmade je podľa mňa práve to niečo večné, čo tu bolo odjakživa a navždy bude. Poctivá práca robená s láskou k remeslu, osobitý vzťah tvorcu ku každému kúsku… S tým spojená vyššia kvalita.
Ľudia si ale bohužiaľ zvykli na sériovú lacnú výrobu prevažne z Číny, ktorá je úplne neosobná. Potom prídete domov a cítite sa tam ako v hypermárkete.

Zdobíš ušká mnohým slečnám. Nosíš aj Ty sama svoje výtvory?

Samozrejme.

Keby Ťa navštívil Harry Potter a dal by Ti možnosť ozdobiť pár celebrít, kto by to bol? J

Asi by som mu navrhla nejaké nové rámiky na okuliare, alebo také niečo .)

Ľudia väčšinou vidia len Tvoj krásny Sashe obchodík, galériu plnú krásnych výtvorov a jednu milú slečnu, ktorá s nimi komunikuje. Vyzerá to ako idylka. Máš aj nejaké horror stories spojené s tvojimi výtvormi alebo aktivitami okolo nich?

Najväčší horor bol, keď sa mi veľká plná krabica plná roztriedených korálok rozsypala po celej kuchyni. Cítila som sa ako Popoluška. Ešte aj vrabce klopkali na okná, lebo mamina im tam sype krmivo…

Keď už je reč o Sashe obchodíku – ako si sa dostala k Sashe a čo pre Teba táto stránka znamená?

Je to úžasný originálny svet plný milých kreatívnych tvorov a nádherných nápadov.

Aké sú Tvoje ambície v handmade tvorbe? Berieš ju vážne alebo laxne?

Absolútne vážne. Ambície si zatiaľ nechám pre seba…

Máš nejaké rady pre ľudí, ktorí by chceli vytvoriť handmadové vecičky, ale nevedia ako na to? Stačí na to iba zručnosť? Na čo všetko sa majú pripraviť?

Najdôležitejšie je podľa mňa nadšenie. Robiť veci tak aby bol svet krajší. A dať do nich zo seba čo najviac. Vždy je cítiť, keď si dal človek na niečom skutočne záležať. Aj keď na to nemá žiadnu školu.

Ďakujem Napoleonka za skvelý rozhovor. Bolo mi potešením si s Tebou pokecať a prajem Ti veľa kreatívnych nápadov J Už teraz sa teším na Tvoje nové kúsky!

Ďakujem aj ja!

Berry môžete nájsť na jej blogu Slečna Napoleón alebo v jej Sashe obchodíku.

Ďalšieho môjho hosťa privítame na tomto blogu v priebehu tohto týždňa. Ďakujem za blogovú priazeň!

xoxo

Vaša